Slovo ZOG je dnes už zvyčajne používané Národno-Socialistickými revolucionármi, ale pre vysvetlenie nezasväteným, ZOG je skratka pre Zionist Occupation Goverment (Sionistická Okupačná Vláda). Tento výraz je používaný na opis zradcov a sionistických prisluhovačov, ktorí riadia väčšinu Bielych národov na tejto planéte. Typickým príkladom je Blairova vláda vo Veľkej Británii a ich poslušní kolaboranti v polícii, médiách, verejných službách, regionálnych výboroch ,ktorí vnucujú svoje anti-Biele zákony Britskej spoločnosti. To čo dnes vidíme v jednotlivých Árijských národoch je boj o kontrolu nad mysľou bielych ľudí od najvyšších miest vlády až po najnižšie verejné služby.

Aj keď Sionistické okupačné vlády vystupujú pred očami ľudí nezávisle, sú to iba bábky Medzinárodných Finančníkov ,ktorí v pozadí riadia ich činnosť na celom svete. Tieto vlády riadia naše životy v spoločnom cieli: zaviesť tyraniu ,ktorá by dokázala potlačiť akúkoľvek kritiku ich protištátneho konania. Ich cieľom je zavedenie sveta, pozbaveného národa, rasy a kultúry obývaného "robotmi" bez mysle, ktorí by nepredstavovali žiadnu hrozbu pre ich ilegálne nadobudnuté bohatstvo a privilégiá.

ZOG je "Okupačná vláda" pretože je kontrolovaná votrelcami. Získali prístup k národu za účelom sabotáže legitimity národnej autority, ozbrojených jednotiek a ekonomiky, vedúcej ku kapitulácií ako nezávislej suverenity. Nie všetci kontrolóri ZOG sú židia, ale je samozrejmé že židia majú vplyv ,ktorí je neporovnateľný s ich počtami. ZOG je "Sionistická" pretože hľadá spôsob ako realizovať ich presvedčenie ,že sú "Vyvolení"; ich cieľom je stať sa vládcami sveta a dávať rozkazy národom Gójov (Hanlivý židovský výraz pre nežidov).

Nemecko-Kanadský revizionista Ernst Zundel, dlhý čas tŕňom v oku ZOG za to ,že popieral "Holocaust", verí ,že výraz vychádza z dôležitej práce Amerického pisateľa Erika Tomphsona z roku 1970. Spôsob akým pracuje Sionistická Okupačná Vláda je pekne zobrazený na príklade Jurgena Grafa z roku 1994 na konferencií Historicko-revizionistického inštitútu:

Kedysi dávno, bol jeden vták ,ktorý si šťastne sedel na vajciach. Tento vták bol dôverčivý, skromný a samoľúby, nevšimol si, že mu líška ukradla vajcia. Táto líška, na svojich krivolakých cestách zamaskovala krádež tým, že na miesto vajec vložila do hniezda kamene, v tmavej noci, jeden po druhom. Vták nemal ani potuchy o tom čo sa stalo a pokračoval v rozprestieraní svojich ochranných krídel, bol presvedčený o tom, že sa kamene premenia na vajcia z ktorých sa vyliahnu pekné vtáčatká. Líška, však mala nepriateľa, človeka ,ktorý vtákovi vrátil ukradnuté vajcia. Možno si myslíte ,že vták sa tomu tešil! Nie, vták "svoje" kamene nehodlal opustiť. Úplne sa zbláznil a začal útočiť na "neznáme" vajcia a napadol dokonca aj muža ,ktorý líšku odohnal. Pretože žiadna líška, žiadne kamene.

Zhrnutie dnešného boja; ZOG kontroluje myslenie našich ľudí a našim hlavným cieľom musí byť ignorovanie vonkajšej politiky, a propagandu namieriť priamo na potreby spoločnosti. Národní socialisti sú jedinými odporcami genocídnej politiky ZOG, ale naše taktiky by sa mali zmeniť. Smerujeme do nového milénia a k novému svetovému poriadku: Staré metódy u našich ľudí zlyhali. Nežijeme v roku 1930 a metódy ,ktoré boli doteraz platné už neplatia. Ak si toto členovia odporu neuvedomia, sme odsúdení k zániku. V boji ,ktorí nastane budeme zašliapaný do zeme, rozpučení ako chrobáky pod opätkami topánok ZOG. Je to presne to čo chceš Biely Človek? Chceš pokračovať v sťahovaní sa hore dole kvôli čiernym, ktorí sem prichádzajú atď. navždy, mávať svojou malou vlajkou Únie do otupenej verejnosti ,ktorí sa zastavia a zazerajú na teba ako keby si bol pojazdný cirkus, kým ozajstný nepriateľ počíta svoje peniaze a pije špičkové šampanské? Zobuď sa Biely Človek - Prvá etapa boja sa skončila a my sme prehrali ! Je čas prejsť do druhej fázy. Už sa ďalej nemôžeme pozastavovať nad tým ,že obsadzujú našu krajinu a snažia sa nad ňou prevziať kontrolu. Musíme si uvedomiť ,že Okupačná vláda je už usadená a silná. Ak chceš nečinne chodiť po ulici ďalších 60 rokov, rovno si nasaď na rukáv čiernu pásku pretože sa podieľaš na pohrebe Bielej rasy; Nekonečné útočenie na príznaky ale nikdy nie na príčinu.

Tí z vás ktorí dokážu odhadnúť situáciu, vidia farebnú potravu pre delá ZOG a taktiež vidia kapitalistických psov ,ktorí ťahajú za šnúry, bezohľadných zradcov rasy ,ktorí hrajú hru židov preto aby nakŕmili ich lakomosť a túžbu po moci, vykonajú...

JE ČAS SA ZJEDNOTIŤ !!!

JE ČAS PREJSŤ DO PODZEMIA A TRÉNOVAŤ NA PROTIOFENZÍVU !!!

WHATEVER IT TAKES !

COMBAT 18

Od dôb Platónových, Sokratových a Katónových až po časy Da Vinciho a Michelangela, Locka a Shakespeara, Jeffersona a Franklina západná2 civilizácia vyrástla z tvorčieho génia ľudí jedného rodu. V celom čase je toto obdobie len prchavým okamžikom a slávnym snom. Blízka budúcnosť nám ukáže, aká kultúra pôjde s bielymi ľuďmi. Aké smutné a ironické, že americká republika, ktorá bola založená práve preto, aby sa v nej zachránila a pozdvihla západná civilizácia, sa stala prostriedkom, pomocou ktorej je ničený ako západný ľud tejto krajiny, tak aj ľud na domovskej pôde Európy.
Mnoho rokov som bojoval všetkými spôsobmi, akými som čoby bezmocný jedinec mohol, aby som prerazil železnú mediálnu oponu a ukázal svojmu ľudu, že veci, ktoré sú teraz ľuďmi, ktorí dnes riadia udalosti západného sveta, ochraňované, vyzdvihované a propagované, zničili všetky civilizácie, ktoré sme kedy vybudovali. Hovorím o veciach ako sú vraždenie detí pomocou potratu, praktika, ktorá už zabila 15 miliónov detí môjho rodu, a ktorá je chránená vládou a federálnymi súdmi, homosexualita, ktorej stúpencov nám vláda i federálne súdy predvádzajú ako vzory a dokonca učiteľov našich detí a najhoršie zo všetkých - úmyselná deštrukcia samotnej existencie našej rasy.

Tí, ktorí sa vydali zničiť posledný zvyšok západného ľudstva, vedia príliš dobre, že žiadny ľud nemôže existovať bez vlastného národa, v ktorom bude chrániť a uprednostňovať svoj vlastný rod. Tiež vedia, že ľudia, ktorí nie sú presvedčení o svojej vlastnej jedinečnosti a hodnote, zomrú - a to je dôvod, prečo som umlčovaný a ničený vo chvíli, keď ukazujem, že všetko dobré, čo kedy ľudia urobili, vyšlo z plodných mozgov západného ľudu.
Západný ľud je teraz vo svete úbohou menšinou, ale aj tak mu je upierané právo na vlastný národ, ale aj jeho spojenie s územím, ktoré je potrebné pre jeho prežitie. Vina tých, ktorí sa podieľajú na zničení tejto rasy, nejde slovníkom smrteľníkov vyjadriť. Čo sa týka žalobcov v tomto prípade, poviem jednu vec: ak závisí večnosť moci na krivých prísahách, právnici USA sú pevní ako Gibraltárska skala. Ale keď sa zoberie do úvahy prirodzené právo alebo prípadné pochybnosti, potom kráčajú na pohyblivom piesku. Machinácie so zákonmi úplne odporujú anglosaskej justícii, ale tak isto sú úplným príkladom ducha a záujmov ústavy. Šialená podlosť tých, ktorí teraz riadia federálnu vládu USA a chcú potrestať a zničiť každého bieleho človeka, ktorý odporuje úmyselnému zmiešavaniu rás a vraždám príslušníkov našej a rýchlo miznúcej rasy, je evidentná.
História predpovedá pre poslednú generáciu bielych detí nevysloviteľnú hrôzu - pokiaľ však ja, ani všetci ostatní, ktorí prídu po mne, nebudeme schopní prebudiť svoj ľud zo spánku smrti. Naša úloha je veľmi jednoduchá a neobyčajne dôležitá: My musíme chrániť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí. Zoči voči tomuto prvoradému príkazu histórie je jedno, čo so mnou urobíte. Nie som statočný človek, umieram tisícami smrťami filozofa namiesto jednej smrti vojaka. Ale túto cestu som si zvolil a už neustúpim.
Už skoro budete počuť niekoho iného, kto bude určite hovoriť o vierach náboženstiev. Možno aj teraz, i tak neskoro, dokáže západné civilizácie sila náboženského kréda zachrániť. Pokiaľ nie, potom tí, ktorí sa vzpierajú tyranii, budú musieť zobrať veci také, aké budú, pretože inak by to neboli ani vlastenci, ani muži. Viac už nemám čo povedať.

Súdny tribunál nie je povinný viazať sa technickými pravidlami dôkazov. článok 19 - Statutes of the International Military Tribunal
(v skutočnosti: Medzispojenecký vojenský tribunál) v Norimbergu Tribunál nebude vyžadovať dôkazy pre známe skutočnosti, ale bude ich brať úradne na vedomie. článok 21 - Statutes of the International Military Tribunal Nikto, dokonca ani jednotlivci, ktorí hľadia na Tretiu Ríšu s nostalgiou, nepopiera existenciu koncentračných táborov za Hitlera. Každý taktiež uznáva, že určité tábory boli vybavené kremačnými pecami: namiesto pochovávania boli matvoly spaľované. Opakovaný výskyt epidémií činil kremáciu nevyhnutnou, predovšetkým u tých, ktorí zomreli na týfus (viď fotky masových hrobov v Bergen-Belsen etc.). čo mnohí francúzski, britskí, americkí a nemeckí autori spochybňujú, je existencia "vyhladzovacích táborov". Toto označenie používajú historiografi ako odkaz na tábory, ktoré boli údajne vybavené "plynovými komorami". Tieto "plynové komory" boli odlišné od amerických plynových komôr v tom, že boli používané na zabíjanie stoviek mužov, žien a detí naraz. Pretože obete boli zvolené kvôli ich rase alebo náboženstvu, tento čin sa označuje ako "genocída". Jed, používaný v tejto "genocíde" bol údajne Zyklon B (pesticíd, založený na kyseline pruskej, t. j. kyanovodíkovej) Tí, ktorí spochybňujú tvrdenie o "genocíde" a existenciu "plynových komôr", sú nazývaní revizionistami. Ich argument je približne takýto:

Pre oba tieto problémy ("genocída" a "plynové komory") postačuje aplikácia zvyčajných metód historického kriticizmu, aby sme videli, že v tomto prípade je človek konfrontovaný dvoma mýtmi, ktoré sú neoddeliteľné. Zločinné zámery, ktoré sú pripisované Hitlerovi neboli nikdy dokázané. Pokiaľ ide o zbraň v tomto zločine, nikto ju v skutočnosti nevidel. Ide tu o konfrontáciu mimoriadne úspešnou kampaňou vojnovej a nenávistnej propagandy. História je plná podvodov tohoto druhu, počnúc s náboženskými rozprávkami o čarodejníctve. čo odlišuje našu dobu od predošlých epoch je hrozivá sila médií a propaganda ad nauseam, ktorá slúži tomu, čo musí byť nazvané "podvodom dvadsiateho storočia". Nech sa má na pozore ten, kto po (viac) ako 30 rokoch príde k myšlienke odhaliť tento podvod. Bude vzdelávaný v závislosti od situácie prostredníctvom väzenia, pokút, útokov a urážok. Jeho kariéra bude zničená alebo ohrozená. Bude označovaný za nacistu. Jeho tézy budú buď ignorované, alebo prekrútené. Žiadna krajina nebude proti nemu nemilosrdnejšia než Nemecko (1)

Dnes však je toto mlčanie prelomené mužmi, ktorí sa odvážili zodpovedne napísať, že Hitlerove "plynové komory" (vrátane komôr v Osvienčime a Majdanku) sú iba historickou lžou. To je veľký prokrok. Ale aké urážky a skreslenia si dovolil exterminacionistický historik ako Georges Wellers osobne, keď po viac ako 10 rokoch od smrti Paula Rassiniera sa rozhodol odhaliť zanedbateľnú časť argumentov tohoto bývalého väzňa koncentračného tábora, ktorý mal odvahu odhaliť lož o "plynových komorách" vo svojich prácach!
Najlepším spôsobom, ako sa historik môže sám informovať o skutočných tvrdeniach učeníkov Paula Rassiniera je odkázať na prácu amerického profesora Dr. Arthura R. Butza s názvom "The Hoax of the Twentieth Century" (Podvod dvadsiateho storočia)(2)
Pokiaľ ide o mňa, dovolím si učiniť zopár pozorovaní špecificky pre historikov, zameraných na seriózny výskum.
Upriamim ich pozornosť na paradox. Aj keď sú "plynové komory" - v pohľade oficiálnych historikov - ústrednou zložkou obrazu nacistického systému koncentračných táborov (a ďalej, ako dôkaz pre úplne zvrátený a diabolský charakter nemeckých koncentračných táborov v porovnaní so všetkými predchádzajúcimi a neskoršími koncentračnými tábormi by malo byť dôkladne ukázané, ako nacisti vynašli, skonštruovali a prevádzkovali tieto obávané ľudské bitúnky), človek musí byť úplne udivený, že v impozantnej bibliografii literatúry o koncentračných táboroch nejestvuje jediná kniha, jediná brožúra, jediný článok ohľadom samotných "plynových komôr". človek nesmie byť zavádzaný niektorými veľmi sľubnými titulmi, skôr sa musí presvedčiť o obsahu týchto diel sám. Za "oficiálne historické dielo" považujem tie publikácie, ktoré o koncentračných táboroch vydali inštitúcie alebo nadácie, ktoré sú čiastočne alebo celkovo financované z verejných zdrojov, ako napr. vo Francúzsku Comité d'Histoire de la Deuxičme Guerre Mondiale a Centre de Documentation Juive Contemporaire, a v Nemecku (Mníchov) Institut für Zeitgeschichte.
človek musí čakať až do strany 541 tézy Olgy Wormser-Migotovej o systéme nacistických koncentračných táborov, predtým, ako sa dostane k pasáži o "plynových komorách". Pre čitateľa sa tam však nachádzajú tri ďalšie prekvapenia:

1. Kritická pasáž predstavuje len tri strany.
2. Nesie názov: "Problém plynových komôr".
3. "Problém" pozostáva z pokusu určiť, či "plynové komory" v Ravensbrücku (Nemecko) a Mauthausene (Rakúsko) skutočne existovali, autor prichádza k záveru, že nejestvovali, avšak neskúma tu "problém" "plynových komôr" v Osvienčime či v ďalších táboroch, pravdepodobne kvôli tomu, že v jej mysli nepredstavujú "problém". (na strane 157 jej knihy tvrdí, že Auschwitz I nemal plynovú komoru).

V tomto bode čitateľ chce pravdepodobne vedieť, prečo analýza, ktorá hovorí, že "plynové komory" v určitých táboroch neexistovali, náhle nepokračuje, ak sa spomenie, napríklad, Osvienčim. Prečo, na jednej strane, je kritický duch prebudený, a potom, na strane druhej, je mu umožnené padnúť do letargie? Po tom všetkom, pokiaľ ide o "plynovú komoru" v Ravensbrücku, máme množstvo bodov "dôkazov" a "nepopierateľných svedectiev očitých svedkov", počnúc s opakovanými a rozsiahlymi svedectvami Marie-Claude Vaillant-Couturier či Germaine Tilliona.
Stáva sa to ešte lepším. Niekoľko rokov po vojne, pred britskými a francúzskymi súdmi, predstavitelia tábora Ravensbrück (Suhren, Schwarzhuber a Treite) opakovanie dosvedčili existenciu "plynovej komory" vo svojom tábore, dokonca vágne opíšuc jej fungovanie. Nakoniec tí, ktorí nespáchali samovraždu, boli kvôli tejto údajnej "plynovej komore" popravení. Rovnaké "priznania" učinili pred svojou smrťou Ziereis pre Mauthausen (Rakúsko) a Kramer pre Struthof-Natzweiler (Alsasko). Dnes môže človek vidieť údajnú "plynovú komoru" v Struthof-Natzweiler a na rovnakom mieste taktiež prečítať Kramerovo neuveriteľné "priznanie". Táto "plynová komora", ktorá je navrhnutá ako "historický monument" je úplný podvod. Postačí najmenšia kritika, aby človeka presvedčila, že plynovanie v tejto malej miestnosti, bez zapečatenia, by bola katastrofou pre popravcu i pre ľudí v miestnosti. Aby bola táto "plynová komora" (garantovaná "pôvodné podmienky") uveriteľná, niekto šiel až tak ďaleko, že dlátom neohrabane prerazil dieru do tenkej steny, prelomiac tak štyri kachličky. Diera bola tak navrhnutá, aby Josef Kramer mohol cez ňu sypať záhadné "soli" (o ktorých sa ďalej nezmieňuje, a ktoré - zmiešané s vodou - zabíjali do jednej minúty!). Ako by soli a voda mohli vyrobiť takýto plyn? Ako Kramer zabránil plynu vychádzať naspäť cez dieru? Ako mohol pozorovať svoje obete cez dieru, ktorá mu umožnila vidieť maximálne polovicu miestnosti? Ako vetral miestnosť pred otvorením dverí, vyrobených z nahrubo otesaného dreva? Musí sa človek azda spýtať strojárskej firmy v Saint-Michel sur-Meurthe (Vosges), ktorá po vojne zmenila toto miesto,ktoré je dnes prezentované návštevníkom v "pôvodných podmienkach"?
Dokonca dlho po skončení vojny preláti, univerzitní profesori a niektorí obyčajní občania podávali očité opisy, týkajúce sa hroznej reality "plynových komôr" Buchenwaldu a Dachau. S ohľadom na Buchenwald, "plynová komora" postupne mizla z myslí ľudí, ktorí predtým tvrdili, že v tomto tábore jedna existovala.

Dachau
S ohľadom k Dachau je situácia odlišná. Potom, čo bolo pevne stanovené napr. jeho Eminenciou biskupom Piguetom, biskupom z Clermont-Ferrand, že "plynová komora" bola predovšetkým užitočná na plynovanie poľských kňazov,(3) nakoniec prešlo nasledujúce oficiálne vyhlásenie:

Táto plynová komora, ktorej výstavba začala v roku 1942, nebola stále dokončená v roku 1945, kedy bol tábor oslobodený. Nikto v nej nemohol byť splynovaný.

Malá miestnosť, o ktorej sa návštevníkom tvrdí, že ide o "plynovú komoru", je v skutočnosti úplne neškodná, a kým existujú rôzne druhy konštrukčných plánov pre "Baracke X" (kematórium), človek nemôže určit, na akom základe alebo technickom vysvetlení môže niekto tvrdiť, že táto štruktúra je "nedokončenou plynovou komorou".

Broszat
Žiaden oficiálny historický inštitút neprispel viac k tvorbe uveriteľného mýtu o "plynových komorách" než Institut für Zeitgeschichte v Mníchove. Od roku 1972 bol jeho riaditeľom Dr. Martin Broszat. Ako člen tohto inštitútu od roku 1955 sa Dr. Broszat preslávil svojou (čiastočnou!) publikáciou z roku 1958 o priznaniach, ktoré údajne napísal Rudolf Höss (bývalý veliteľ Osvienčimu) v komunistickom väzení predtým, ako bol obesený. Avšak 19. augusta 1960 historik musel povedať svojim užasnutým krajanom, že v celej Starej Ríši (Nemecko v hraniciach z roku 1937) neboli nikdy prevádzané žiadne masové plynovania, tie sa konali iba na vybraných miestach, predovšetkým v okupovanom Poľsku, vrátane Osvienčimu a Birkenau, no nie v Majdanku. Táto úžasná správa bola podaná v jednoduchom liste editorovi, ktorý bol publikovaný v týždenníku Die Zeit (19. august 1960, str. 16). Názov tohto článku bol dosť zavádzajúci a reštriktívny: Keine Vergasung in Dachau (Žiadne plynovanie v Dachau) namiesto Keine Massenvergasung im Altreich (Žiadne masové plynovanie v Starej Ríši).(4) Na podporu svojho tvrdenia dr. Broszat neposkytol ani najmenší dôkaz. Dnes (rozumej rok 1978), osemnásť rokov po svojom liste, ani on, ani žiaden z jeho kolegov neposkytol najmenšie vysvetlenie pre toto ubezpečenie. Bolo by veľmi zaujímavé dozvedieť sa:
1. Ako dr. Broszat vie, že "plynové komory" v Starej Ríši boli podvodom?
2. Ako vie, že "plynové komory" v Poľsku sú skutočné?
3. Prečo "dôkazy", "istoty" a "očité svedectvá" ohľadom koncentračných táborov na Západe náhle nemajú žiadnu hodnotu, kým "dôkazy", "istoty" a "očité svedectvá", týkajúce sa táborov v Poľsku sú stále pravdivé?
Akoby v tichom súhlase, žiaden uznávaný historik nevyslovil tieto otázky. Ako často "história histórie" spočívala na tvrdení jediného historika? (5)

Nemecké tábory v okupovanom Poľsku
Preskúmajme teraz "plynové komory" v Poľsku.
Pre dôkaz, že "plynové komory" v Belzeku alebo Treblinke skutočne existovali, človek sa musí oprieť v základe o tvrdenie Kurta Gernsteina. Tento dokument člena SS, ktorý údajne spáchal samovraždu v roku 1945 vo väzení Cherche-Midi v Paríži, oplýva toľkými absurditami, že v očiach historikov je už dlhý čas zdiskreditovaný. (6) Ba čo viac, toto vyhlásenie nebolo nikdy zverejnené, dokonca ani v dokumentoch Norimberského tribunálu, s výnimkou neobvyklej formy (s kráteniami, falzifikáciami a prepismi). Skutočný dokument nebol nikdy dostupný s jeho absurdnými dodatkami.
Ohľadom Majdanku je návšteva skutočného miesta úplne zbytočná. Je oveľa presvedčivejšia než návšteva Struthof-Natzweiler, ak je to možné. O tejto otázke budem publikovať ďalšie informácie.
S ohľadom na Osvienčim a Birkenau, človek sa musí v základe opierať na "Pamäti" Rudolfa Hössa, ktoré boli pripravené pod dohľadom jeho poľských väzniteľov. Na skutočnom mieste človek nájde iba "zrekonštruovanú" miestnosť (Osvienčim I) a ruiny (Osvienčim II alebo Birkenau).
Poprava plynom nemá nič do činenia so samovražedným alebo náhodným zadusením. V prípade popravy nesmie byť popravca a jeho tím vystavený najmenšiemu nebezpečenstvu. Pre svoje popravy Američania používajú kyselinu kyanovodíkovú komplikovaným spôsobom, a iba v malej, hermeticky uzavretej komore. Po čine je plyn vysatý z komory a neutralizovaný.
Z tohoto dôvodu sa človek musí opýtať, ako napríklad v prípade Osvienčimu II (Birkenau) môže niekto priviesť 2000 ľudí do miestnosti, merajúcej 210 metrov štvorcových, a potom bezprostredne po smrti obetí umožniť pracovnej skupine bez plynových masiek vstup do miestnosti, aby odstránili telá, ktoré boli úplne nasiaknuté kyanidom. Dva dokumenty (8) z nemeckých priemyselných archívov, ktoré boli registrované Američanmi v Norimbergu nám hovoria, že Zyklon B má silnú tendenciu priľnúť k povrchu a nemôže byť odstránený z obyčajnej miestnosti silným ventilátorom, ale iba prirodzeným vetraním po dobu skoro 24 hodín. ďalšie dokumenty sa dajú nájsť len v archívoch osvienčimského múzea, ktoré neboli nikdy opísané, ake ktoré ukazujú, že táto miestnosť s rozlohou 210 metrov štvorcových, ktorá je dnes v dezolátnom stave, bola iba veľmi jednoduchou márnicou, ktorá (aby bola chránená pred teplom), bola umiestnená v podzemí, a ktorá mala iba jedny dvere, ktoré slúžili pre vstup i výstup. (9) Ohľadom osvienčimských krematórií, ako všeobecne pre celý tábor, aj tu existuje množstvo dokumentov a faktúr pre posledný fenig. Avšak pokiaľ ide o "plynové komory", neexistuje žiaden kontrakt pre stavbu, dokonca ani štúdia, ani objednávka materiálov, ani plán, ani faktúra, dokonca ani fotografia. Na stovkách procesov nebolo nič z toho poskytnuté.

Christophersen
"Bol som v Osvienčime a môžem vás ubezpečiť, že tam nebola žiadna "plynová komora"." Iba zriedkavo človek začuje svedkov obhajoby s dostatkom odvahy preniesť toto vyhlásenie, keďže sú na súdoch prenasledovaní. (10) Ešte stále dnes každý v Nemecku berie na seba riziko, že ak podá očité svedectvo v prospech Thiesa Christophersena (autora Osvienčimskej lži), bude potrestaný za "hanobenie pamiatky zosnulých." (11)
Bezprostredne po vojne Nemci, Medzinárodný červený Kríž a Vatikán (ktorý bol inak expertom na všetko, čo sa v Poľsku odohralo), ako aj mnohí ďalší, zmätene vyhlásili: ""Plynové komory" - nevieme o nich nič!" Áno, ale opýtal by som sa takto: "Môže niekto vedieť niečo o tom, čo sa vôbec nestalo?"
Neexistovala jediná "plynová komora" ani v jednom nemeckom koncentračnom tábore, to je pravda. Neexistencia "plynových komôr" by mala byť vítanou správou, skrytie tejto správy v budúcnosti by bolo nespravodlivosťou. Tak, ako neexistuje útok na náboženstvo, ak niekto nazýva "Fatimu" podvodom, oznámenie, že "plynové komory" sú historickou lžou, nie je útokom na prežijúcich koncentračné tábory. človek si len vykonáva povinnosť hovoriť pravdu.

Závery
Po 30 rokoch výskumu došli revizionistickí autori k nasledujúcim záverom:
1. Hitlerove "plynové komory" nikdy neexistovali.
2. "Genocída" (alebo "pokus o genocídu") Židov sa nikdy neodohrala. Inými slovami: Hitler nikdy nevydal rozkaz alebo povolenie, aby bol niekto zabitý kvôli rase alebo náboženstvu.
3. Údajné "plynové komory" a údajná "genocída" sú jednou a tou istou lžou.
4. Táto lož, ktorá je z veľkej časti sionistického pôvodu, umožnila enormný politický a finančný podvod, z ktorého najväčší úžitok má štát Izrael.
5. Hlavnými obeťami tohto podvodu je nemecký ľud (no nie nemeckí vládcovia) a celý palestínsky ľud.
6. Enormná moc oficiálnych informačných služieb mala efekt na zabezpečenie úspechu lži a cenzúre slobody vyjadrovania tých, ktorí odsúdili túto lož.
7. Účastníci v tejto lži vedia, že ich dni sú spočítané. Skresľujú zámer a povahu revizionistického výskumu. "Vzkriesením nacizmu" alebo "falzifikáciou histórie" nazývajú to, čo je iba hlbokým a oprávnaným záujmom o historickú pravdu..

Dodatok
Dve publikácie a oficiálna intervencia autora:
1. List do Historama, Paríž, november 1975, strana 10, ohľadom označenia "N. N.". Pôvodne tieto iniciály nikdy neznamenalio Nacht und Nebel (Noc a hmla), ale Nomen nescio (anonym). V praxi to znamenalo, že určitým väzňom nebolo umožnené prijímať alebo posielať poštu.
2. časti listu do Historia, Paríž, august 1977, strana 132: "Podvod genocídy".
3. 29. januára 1978 na Colloque National de Lyon sur Eglises et Chrétiens de France dans la Deuxičme Guerre Mondiale (Národné zhromaždenie v Lyone o cirkvách a kresťanoch Francúzska počas 2. svetovej vojny), intervencia, týkajúca sa podvodu s "plynovými komorami". (viď Rivarol, Paríž, 16. februára 1978, strana 5).

Poznámky
1. Ohľadom veľkého počtu útočných článkov, existuje štúdia Hermanna Langbeina, ktorá sa ob javila v Le Monde Juif (Židovský Svet), apríl/jún 1975 pod názvom "Coup d'oeil sur la littérature néo-nazie," ("Pohľad na neonacistickú literatúru"), str. 8-20. Hermann Langbein bol väzňom v Osvienčime. Svedčil v mnohých procesoch. V kruhoch bývalých väzňov koncentračných táborov zastáva dôležitú pozíciu. Jedna z jeho najnovších prác je nazvaná "Hommes et Femmes a Auschwitz (Muži a ženy Osvienčimu), Paríž, Fayard, 1975, VIII-529 strán (preložené z Menschen in Auschwitz, Viedeň 1974). Ani jedna z 30 strán, ani jedna z 268 sekcií tejto knihy nie je venovaná "plynovým komorám"! človek viac menej stále nachádza vyjadrenia ako "selekcia do plynových komôr" etc. Existuje taktiež štúdia Georgesa Wellersa, ktorá sa objavila v Le Monde Juif, apríl/jún 1977 pod názvom "La 'Solution Finale', de la question juive et la mythomanie néo-nazie" ("Konečné riešenie" a neonacistická mýtománia), str. 41-84. Existuje taktiež štúdia Ino Arndta a Wolfganga Schefflera v Viertelsjahreshefte für Zeitgeschichte, čo je publikácia Inštútu pre súčasnú históriu v Mníchove. Riaditeľom Inštitútu je Dr. Martin Broszat. Táto štúdia bola publikovaná vo vydaní z apríla 1976. Názov: "Organisierter Massenmord an Juden in NS-Vernichtungslagern" (Organizované masové vraždenie Židov v nacistických vyhladzovacích táboroch), str. 105-135.

2. The Hoax of the Twentieth Century, Newport Beach, CA: Institute for Historical Review, 1979.

3. Prison et Déportation (Väzenie a deportácia). Paríž: Spes; 1947; s. 77.

4. Faksimile Broszatovho listu je reprodukované (spolu s anglickým prekladom) v The Journal of Historical Review, máj/jún 1993, s 12.

5. Slávny Simon Wiesenthal taktiež pripustil, že "na nemeckom území neboli žiadne vyhladzovacie tábory", v liste editorovi publikácie Books and Bookmen, str. 5, apríl 1975. Aj keď neskôr v liste z 12. mája 1986 profesorovi Johnovi Georgeovi z Central State University v Edmonde, Oklahoma, napísal, že "nikdy nemohol povedať niečo také", Wiesenthal potvrdil svoje skoršie vyhlásenie v liste editorovi, uverejnenom na strane 14 európskeho vydania Stars and Stripes z 24. januára 1993. Faksimile tohto listu je reprodukované v The Journal for Historical Review, máj/jún 1993, str. 10.

6. Viď názor, vyjadrený súdnym patológom, ako je podaný exterminacionistom Pierre Joffroyom v knihe o Kurtovi Gernsteinovi L'Espion de Dieu/La Passion de Kurt Gerstein (Boží špión / Vášeň Kurta Gernsteina), Paríž, Grasset, 1969, str. 262.

7. Kommandant in Auschwitz/Autobiographische Aufzeichnungen (Veliteľ Osvienčimu / Autobiografické pamäti) Rudolf Höss, Stuttgart, Deutsche Verlags-Anstalt,1958,184 strán; úvod a komentár Dr. Martin Broszat. Ohľadom "plynovania", viď strany 126 a 166. Vstup pracovnej skupiny do "plynovej komory" sa mal odohrať "sofort" (bezprostredne), ako je uvedené na strane 166.

8. Tieto dva obsiahle, veľmi dôležité dokumenty zrejme neboli použité v procesoch s Gerhardom Petersom, bývalým riaditeľom Degesch. Boli registrované ako dokumenty NI-9098 a NI-9912. Nezvratne redukujú na nulu Hössovo "očité svedectvo" ohľadom "plynových komôr".

9. Fotografie Neg. 6228 a nasledujúce.

10. Napríklad prípad Wilhelma Stäglicha. Viď Stäglich v Index Nominum Butzovej knihy (op. cit.).

11. Die Auschwitz-Lüge (Osvienčimská lož), Kritik #23 (2341 Kälberhagen, Post Mohrkirch, West Germany), 1974. Tento booklet bol nasledovaný prácou Der Auschwitz-Betrug/Das Echo auf die Auschwitz-Lüge (Osvienčimský podvod / Echo Osvienčimskej lži).

Z účasti Jürgena Grafa na organizovanej konferencii Výboru solidarity s politickými väzňami na tému Palácová spravodlivosť a totalitárna demokracia, Miláno, 24. júna 2000

Podľa všeobecne uznanej definície je demokracia systémom, v ktorom väčšina ľudu, prostredníctvom voľby vlády, určuje politiku štátu. Ale čoraz viac a viac každé volebné referendum jasne demonštruje, že rozdiel medzi teóriou a praxou je takmer neprekonateľný. Najnápadnejšia volebná tendencia vo všetkých demokratických systémoch je charakterizovaná rastúcou neúčasťou a vhodením neoznačeného lístka. Stále sa zväčšujúca časť občanov nemá žiadnu dôveru v systém, v ktorom sa strany stali prakticky neodlíšiteľné, v ktorom je volebná propaganda zbavená hodnôt, a ktorý neposkytuje odpoveď na urgentnú potrebu ľudu.

Obrancovia, ktorí sú rozrušení parlamentnou demokraciou, taktiež zažívajú stále viac a viac ťažkostí popierajúc evidentnú slabosť tohto systému. Nútení akceptovať platnosť istých argumentov kritikov, budú im oponovať slávnou frázou Winstona Churchilla, podľa ktorej demokracia je najhoršie politické usporiadanie s výnimkou všetkých ostatných, a budú nástojiť na fakte, že na rozdiel od autoritárskych či totalitných režimov demokracia je zajedno s každým, aby mohol povedal, čo chce, aby čítal a písal, čo chce a slobodne vyjadroval svoj nesúhlasný názor.

Ohľadom niektorých krajín tento argument zostáva v platnosti. Z ilustratívnych dôvodov si pripomeňme, že Spojené Štáty nepoznajú zločiny mienky. Napriek super mocnosti "jedného sveta", nejestvujú ešte rozhodnutia na zrušenie najdôležitejšieho Prvého dodatku, toho ochrancu slobody názoru. Prirodzene, ten, kto vyjadruje nesúhlasný názor čelí istým rizikám dokonca i v Amerike. Človek môže prísť o prácu, alebo byť osočovaný v médiách bez možnosti zodpovedať na ohováranie svojich nepriateľov. Ale človek neskončí kvôli svojmu presvedčeniu vo väzení. To isté skutočne platí pre Rusko; počas mojej nedávnej návštevy som bol schopný povedať, že všetky politické a ideologické tendencie, bez ohľadu na farbu, môžu byť podporované bez obmedzenia. Ak by mi niekto pred dvadsiatimi rokmi povedal, že v roku 2000 bude Rusko slobodnejšie než Švajčiarsko, iste by som ho prehlásil za blázna.

Ako Švajčiar, a súdený v prospech demokracie v mojej krajine, budem hovoriť o nedávnom vývoji vo Švajčiarsku, aby som ilustroval fenomén politickej represie v západnej Európe..

V apríli minulého roku sa vo Švajčiarsku uskutočnilo referendum ohľadom novej ústavy spracovanej federálnou radou. Väčšina z tých, ktorí sa zúčastnili, hlasovali za schválenie plánu. Nová ústava, ktorá začala platiť niekoľko mesiacov po plebiscite, je oveľa demokratickejšia než tá predchádzajúca, pretože výslovne garantuje isté fundamentálne práva, o ktorých sa stará ústava nezmieňuje.

Článok 15 garantuje náboženskú slobodu, špecifikujúc, že každý občan má právo slobodne si zvoliť svoje náboženstvo a svoj Weltanschauung (svetonázor). Článok 16 garantuje slobodu názoru a právo získavať a šíriť informácie. Článok 17 sľubuje slobodu tlače, a článok 20 slobodu bádania.

Odsúdený v roku 1998 na trest 15 mesiacov väzenia bez podmienečného trestu kvôli zločinu revizionizmu, mal by som mať úžitok z okamžitej amnestie, ktorá nasledovala prijatie novej ústavy. Pretože článok 14 novej ústavy garantuje náboženskú slobodu, nie som povinný pridať sa k náboženstvu holokaustu. Pretože slobodu názoru garantuje článok 16, mám teraz právo neveriť v plynové komory a šesťmiliónový počet Židov zabitých Nemcami počas 2. svetovej vojny. Pretože rovnaký článok garantuje právo na šírenie informácií, môžem teraz dopredu inzerovať svoje diela a uverejňovať ich na Internete bez obťažovania súdmi a bez podstupovania domových prehliadok. Pretože článok 20 zaisťuje slobodu bádania, môžem sa teraz venovať historickému výskumu a publikovať moje závery bez obavy z nepríjemných následkov. Ak sú moje závery správne, budú vyvrátené v slobodnej debate medzi slobodnými historikmi.

Nech žije nová ústava!

No bohužiaľ, to sa nestalo. Nemal som úžitok zo žiadnej amnestie. Švajčiarska justícia neprestala prenasledovať osoby, ktoré pochybujú o židovskej verzii 2. svetovej vojny. Počas prvého apríla tohto roku bol v Lausanne uskutočnený proces stalinistického typu, ktorý vo svojej potupnosti zatienil všetky predošlé procesy založené na neblaho známom zákone "proti rasovej diskriminácii" - proces, ku ktorému sa následne vrátim.

Prirodzene, ak mám slobodu bádania, ako môže byť táto slepá intolerancia v súlade s ústavou, ktorá sľubuje občanom všetky slobody? Federálna rada v skutočnosti pozdvihla tento problém a podala nasledujúcu odpoveď:
Článok 7 novej ústavy znie následovne: "ľudská dôstojnosť musí byť rešpektovaná a ochraňovaná." V prípade kolízie s jedným z práv formálne garantovaných bude mať prednosť ľudská dôstojnosť.

Evidentne nikto nikdy nedefinoval nejasný koncept "ľudskej dôstojnosti". Vždy sa nájde dôvod, v súlade s tvrdením, že istý názor, istá kniha, istý prejav, predstavuje porušenie niekoho ľudskej dôstojnosti. Inými slovami: Všetky slobody, ktoré ústava garantuje, sú úplne iluzórne, a ústava nie je hodná ani papiera, na ktorom je vytlačená.

Ochotne pripustím, že politická represia a procesy sú fenoménom, ktorý sa objavuje v akomkoľvek politickom systéme, každý režim podľa potreby disent ničí. Ale otvorene autoritárske režimy majú prinajmenšom výhodu úprimnosti. Ani fašisti, ani národní socialisti, ani komunisti sa neobmedzovali povolením individuálnej slobody. Namiesto toho, očakáva sa, že parlamentná demokracia má svoj základ v tolerancii a neustále máva zástavou slobody - ale to jej neprekáža v politických procesoch, ktoré sú na programe dňa vo Francúzsku, Rakúsku a Švajčiarsku. - nespomínajúc Nemecko, kde v roku 1996 bolo obvinených skoro 6000 osôb za takzvané "zločiny extrémne pravicovej propagandy" [ Die Welt , 4-7-1997]. Za "zločin extrémne pravicovej propagandy" je taktiež považovaná najjemnejšia kritika "politicky korektnej" verzie 2. svetovej vojny, ako aj opozícia voči invázii. Počet kníh dnes v Nemecku zakázaných omnoho predčí počet kníh, ktoré boli v Nemecku zakázané za Hitlera. Voči tomuto poslednému tvrdeniu sa dá namietať, že v Spolkovej republike Nemecko neexistuje žiaden oficiálny zoznam zakázaných kníh. To je celkom pravda. Vo Francovom Španielsku v skutočnosti existoval a umožňoval občanom vedieť, či distribúcia istej knihy je zákonná alebo nie. V Spolkovej republike Nemecko je občan v milosti úplne svojvoľných rozhodnutí miestnych úradov. Môj priateľ, obyvateľ Lipska, bol odsúdený na šesť mesiacov väzenia za kúpu desiatich kusov revizionistickej knihy Grundlagen zur Zeitgeschichte po jej vydaní v jeseni 1994. V tom čase nebola táto práca zakázaná, bola zakázaná niekoľko mesiacov neskôr, v jari 1995. Podľa logiky sudcu môj priateľ musel v jeseni 1994 vedieť, že kniha musí byť zakázaná o pol roka neskôr, aj keď v čase objednávky knihy jej obsah nepoznal.

Vráťme sa však do Švajčiarska. Už som poukázal na podlý "zákon proti rasovej diskriminácii", ktorý slúži ako základ perzekúcie revizionistov. V roku 1994 bol tento zákon schválený 54 %-mi účastníkov referenda. Ale účastníkov referenda bolo 45 % z tých, ktorí mali právo vyjadriť svoj názor, takže v skutočnosti to predstavuje len o čosi viac než 23 % Švajčiarov - a k tomu došlo po ohromnej mediálnej kampani, aby ľudia verili, že takéto opatrenie bolo nutné na ochranu cudzincov pred rasistickým násilím.

Tu je text článku 261 švajčiarskeho Trestného zákona:

"Ktokoľvek verejne podnecoval nenávisť alebo diskrimináciu v porovnávaní osoby alebo skupiny osôb z dôvodu ich rasového dedičstva, etnicity, alebo náboženstva, ktokoľvek verejne šíril ideológiu končiacu v diskreditácii alebo pošpinení systematickým spôsobom týkajúcom sa dedičstva rasy, etnicity alebo náboženstva, ktokoľvek tým najmenším spôsobom organizoval alebo podporoval skutky propagandy alebo sa takej zúčastnil, ktokoľvek verejne slovom, obrazom, gestami alebo iným spôsobom diskreditoval alebo diskriminoval spôsobom, ktorý je urážlivý voči ľudskej dôstojnosti osoby alebo skupiny osôb z dôvodu ich rasy, ich etnického dedičstva alebo ich náboženstva, alebo ktorý z rovnakých dôvodov popiera, alebo zmenšuje, alebo sa snaží ospravedlniť genocídu alebo ďalšie zločiny proti ľudskosti, ktokoľvek odmietol osobe alebo skupine osôb, z dôvodu ich rasového dedičstva, etnicity alebo náboženstva, službu určenú na verejné použitie, (...) bude potrestaný väzením [do troch rokov] alebo peňažnými pokutami."

Človek si okamžite všimne, že text tohto zákona je formulovaný vágnym spôsobom. Plný nedefinovaných pojmov, tento stav umožňuje sudcom odsúdiť všetkých za všetko, podľa momentálnej politicky priaznivej doby. Ako príklad, odporcovia imigrácie a multikultúrnej spoločnosti môžu byť odsúdení za "apelovanie k diskriminácii". Je pravdou, že z tohto dôvodu ešte nebol nikto odsúdený, ale v dôsledku elastickejšej formulácii zákona môže k tomu v ktoromkoľvek momente dôjsť. Doteraz bola väčšina obvinených v politických procesoch - asi päťdesiatich - boli osoby, ktoré vyprovokovali hnev švajčiarskeho Židovstva. Ako príklad, odsúdili aktivistu za práva zvierat, ktorý kritizoval zabíjanie zbierat v súlade so židovskými metódami, doktora, ktorý vyjadril prílišnú kritiku striktného sionizmu, a autora, ktorý pranieroval anti-švajčiarske bankové vydierani židovských organizácií. Ale najatraktívnejšími obeťami týchto procesov boli iste vedci historického revizionizmu.

Aby držali revizionistov na uzde, súdy sa uchyľujú k paragrafu štyri zákona, ktorý zakazuje popieranie, zmenšovanie alebo ospravedlňovanie genocídy alebo iného zločinu proti ľudskosti. Podporovatelia zákona mali zrejme na mysli iba takzvaný "holokaust". Nikto ešte nebol pred súdom za popieranie genocídy Arménov alebo Kambodžanov, alebo kto by popieral počet obetí zničenia Drážďan. Okrem práve zmieneného faktu, tento paragraf je nekompatibilný s ústavou, ktorá garantuje slobodu názoru a predstavuje právnu ohavnosť z troch dôvodov:

1. Je v protiklade k princípu jednoty záležitosti, pretože popretie genocídy nemá nič do činenia s rasovou diskrimináciou. Človek môže byť revizionistom bez toho, aby bol rasistom, a rasistom bez toho, aby bol revizionistom. Známy americký revizionista Bradley Smith, ktorý sa po svojom rozvode so Židovkou oženil s mexickou Indiánkou, by bol ťažko podozrivý z rasizmu.

2. Je v protiklade voči univerzálne uznávanému princípu null poena sine lege. Pretože koncept "genocídy" vo švajčiarskej legislatíve neexistuje, súdy musia aplikovať definíciu OSN, podľa ktorej je genocída vraždenie časti ľudí. Vzhľadom k tomu, že národní-socialisti nepopierateľne zabíjali Židov, táto politika proti Židom musí byť, podľa zmienenej definície, nepopierateľne charakterizovaná ako "genocída". No žiaden revizionista nepoprel takto definovanú genocídu. Revizionisti popierajú existenciu plynových komôr a počet šiestich miliónov. No sudcovia svojvoľne, v rozpore s týmto, prirovnávajú popieranie plynových komôr a šiestich miliónov s popieraním genocídy.

3. Zákaz "minimalizovania genocídy" je smiešny, pretože súdy nikdy nestanovili oficiálny počet obetí "holokaustu". Podľa židovského historika Raula Hilberga, hlavného experta na vyhladzovanie, počet zosnulých osôb v Osvienčime odhaduje na 1,3 milióna, zatiaľčo Jean-Claude Pressac, v nemeckej verzii knihy Les crématoires de Auschwitz, hovorí o 631,000, kdežto revizionisticí historici ako Carl Mattogno tvrdia približne 150,000, z ktorých približne 60% boli Židia. Kde teda začína "minimalizovanie"? A prečo?

Tento príklad postačuje na demonštráciu absurdnosti zákona, ktorí pretvára sudcov na vlastníkov historickej pravdy. Opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť revizionistických téz môže vyplynúť len zo slobodnej diskusie a nepodporujú verdikt žiadneho sudcu, ktorý len ťažko pozná rozdiel medzi plynovou komorou a krematóriom, a ktorý si mýli Rudolfa Hössa s Rudolfom Hessom.

Je nám zrejmé, že každá osobá zdravej mysle to bez problémov môže pochopiť. Ale je zvláštne, že politici do nechápu. Novinári to nechápu - alebo sa tvária, že to nechápu.

Pred dvoma mesiacmi sa v Lausanne uskutočnil proces, ktorý sa stal ešte hanebnejším zavedením umlčujúceho príkazu Sedemdesiatdeväťročný Gaston-Armand Amaudruz, vydavateľ Courrier du Continent, novín s nákladom 400 kusov, bol odsúdený na rok väzenia nepodmienečne, navyše musí zaplatiť viac ako 60 tisíc švajčiarskych frankov trom židovským organizáciám - jedna z ktorých je francúzska! - a židovskému jednotlivcovi, ktorí boli prítomní ako žalujúce osoby. Predstavitelia židovských organizácií si dovolili drzo urážať obvineného Citujem Phillipe Nordmanna, predstaviteľa Ligy proti rasizmu a anti-semitizmu: "obvinený mi pripomína exhibicionistu, ktorý prichádza na súd bez nohavíc (...) Amaudruz je nie žralokom plávajúcim v čistej vode, ale skôr rybou, ktorá žije v znečistenej vode a živí sa špinou." Tu máte jazyk, ktorým do zhnusenia rozprávajú o "ľudskej dôstojnosti" a "tolerancii"!

Shakespeare, vo svojej nesmrteľnej dráme Macbeth, necháva svoje čarodejnice hovoriť: "Dobré je zlé a zlé je dobré" - "Pekné je škaredé a škaredé je pekné". Oddaní tejto satanskej zásade držitelia moci v celosvetovej spoločnosti prevrátili zmysel slov. Oponenti sú uväzňovaní v mene "slobody". Knihy, ktoré obsahujú nechcené pravdy, sú pálené v mene "tolerancie". Kruté embargo voči Iraku, ktoré za desať rokov spôsobilo smrť státisícov detí, pokračuje v mene "práv človeka". V mene "mieru" došlo k zločineckej agresii NATO voči Srbom a k znásilneniu srbského územia. "V mene práva ženy na sebaurčenie" sa vykonáva odporná vražda dieťaťa v lone. Z tohto dôvodu nás to znepokojuje a vybrali sme si.

Odmietame spoločnosť založenú na lžiach, na systematickom falšovaní histórie, a na prevracaní hodnôt. A je zbytočné nariekať nad nespravodlivosťou tohto nanúteného systému, pretože naše sťažnosti nedotlačia držiteľov moci k zmene kurzu. Je nutné pracovať na zvrhnutí systému, ktorý odsudzuje európsku kultúru a bielych ľudí na pomalú a krutú smrť. Historický revizionizmus je iba jedným aspektom tohto boja. Ten bude dlhý a ťažký, a obetí v našom tábore bude mnoho. Ako napísal George Orwell, v politickom systéme, v ktorm je lož normou života, povedať pravdu je revolučným činom.

zdroj: Cassovia
Árijské zvyky sú tým, čo odlišuje árijskú spoločnosť a vyjadrujú étos, či dušu, charakter árijského ľudu a sú tak základnou časťou árijskej kultúry.

Základnými árijskými zvykmi sú:

(1) Právo vlastniť a nosiť zbrane a použiť tieto zbrane v sebaobrane.

(2) Právo ochrániť seba, svoju rodinu a druh, aj za použitia sily - vrátane smrtiacich prostriedkov.

(3) Povinnosť byť lojálny k tým, ktorým ste prisahali byť lojálny.

(4) Povinnosť hovoriť pravdu, pokiaľ sa k tomu prisahá.

(5) Nikdy neporušiť prísahu, ak raz bola vyslovená.

(6) Akceptácia práva na súboj na dokázanie neviny človeka pred obvinením.

(7) Akceptovanie, že každá obvinená osoba má právo sa sama obhajovať na verejnosti, a že tí, ktorí takéto obvinenie vyslovia, musia toto obvinenie vysloviť na verejnosti pred obvineným, aby sa toto obvinenie dalo seriózne posúdiť.

(8) Akceptovanie, že každý, kto je uznaný vinným z nejakého prečinu, vrátane vraždy, by mohol byť - ako výlučný trest - vyhostený alebo postavený mimo zákon.

(9) Akceptovanie, že každý, kto je uznaný vinným z nejakého prečinu, vrátane vraždy, by mal - ako výlučný trest - kompenzovať rodinu obete tovarom a peniazmi. (Táto kompenzácia bola v germánskych a anglo-saských spoločenstvách nazývaná Wergeld)

(10) Akceptovanie, že hádky medzi jednotlivcami a medzi protichodnými frakciami, môžu byť ukončené bojom medzi týmito osobami alebo medzi dvoma šampiónmi, každý takýto šampión reprezentujúci jednu z opačných strán, pričom každá osoba a každá strana akceptuje, že právo je na strane víťaza takéhoto súboja.

(11) Akceptovanie, že každý má právo spochybniť autoritu hocikoho, alebo tých, ktorí majú autoritu, a že táto výzva by mala byť učinená súbojom medzi vyzývateľom a osobou, ktorej autorita je spochybnená, pričom porazený jednotlivec akceptuje autoritu víťaza v takomto súboji.

Aby sme žili slobodne, my Árijci potrebujeme žiť v spoločnosti ovládanej týmito zvykmi. Všetko ostatné je tyrania.

Či na Internete, na rádio alebo televíznych vlnách, v novinách - stereotypy a nálepky sú všeobecne zaužívané. Mnohí si nie sú vedomí miery, do akej televízia a predovšetkým televízne správy ovplyvňujú myšlienky a formujú názory všeobecnej verejnosti.
TEI by rád uviedol, že aj keď väčšina z tých, ktorí hlásajú judaizmus ako náboženstvo, rovnako tak tvrdia, že sú prívržencami sionizmu ako ideológie,je dobre známe a chápané, že existujú mnohí, ktorí sa snažia aktívne oddeliť od hanebnej a zavádzajúce taktiky tých, ktorí používajú svoj nadmerný vplyv v médiách na osočovanie svojich oponentov.
Aj keď ADL (Anti-Defamation League of B'nai B'rith - pozn. prekl.) a ďalší by radi udržiavali mnohých vo viere, že existuje všeobecná podpora pre sionizmus, nie všetci Židia súhlasia s metódami, názormi a operáciami sionistickej lobby v Amerike, vedenou notoricky známou Anti-Defamation League of B'nai B'rith.
Existuje tendencia používať označenia "Židia" alebo "judaizmus" a "sionizmus" ako synonymá. TEI uznáva, že aj keď veľká väčšina tých, ktorí sa nazývajú Židmi, prejavuje silné pridržiavanie sa a zhodu so sionistickými princípmi, existujú niektorí Židia, ktorí sa postavili voči svojim sionistickým bratom, činiac tak rozdiel medzi sionizmom ako ideológiou a judaizmom ako náboženstvom.
Sionizmus, ideológia, vytvorená Theodore Herzlom, viedla k široko odsúdenému a kritizovanému založeniu súčasného Izraela. V mene sionizmu mnohí spáchali nevýslovné skutky voči tým, ktorí nezdieľajú ich názory, a boli zodpovední za hrozby prominentným vodcom, ako je Minister Louis Farrakhan, Vodca The Nation of Islam, a Jesse Jackson, politik a kňaz, ktorý dvakrát kandidoval ako kandidát Demokratov za prezidenta USA.
Bolo zadokumentované, že niektoré útoky na synagógy na Strednom Východe boli vykonané izraelskými teroristami, ale vhodne "hodené" na arabských teroristov.
Pre mnohých to môže byť prekvapujúce a neuveriteľné, existuje však mnoho zdokumentovaných prípadov sionistických teroristov, zapaľujúcich ohne konfliktu, zhodujúcich sa s dosiahnutím cieľov ich hanebných schém.
Mark Weber, riadieteľ The Institute of Historical Review v práci, nazvanej Sionistická teroristická sieť osvetľuje temné a niekedy zákerné operácie aliancie sionistických teroristov, predovšetkým - Jewish Defense League - aktívnych v Amerike a v zahraničí od konca 60. rokov.
Weber detailne opisuje ranné počiatky a pochybnú minulost Jewish Defense League (JDL) a jej zakladateľa, Meira Kahane (známeho taktiež ako Martin David Kahane, Michael King). JDL bola aktívna vo vraždách, útokoch na jednotlivcov a rodiny tých, ktorých názory boli odlišné od sionistického svetonázoru a v zastrašovaní proti predpokladaným nepriateľom sionizmu.
Weber píše:

"V početných prejavoch a článkoch, a v niekoľkých knihách, Meir Kahane hlásal arogantnú a niekedy dokonca genocidálnu zvesť o židovskej nadvláde a nemilosrdnom sionizme. Pre vodcu JDL a jeho početných horlivých nasledovníkov, bol každý a všetky spôsoby na podporu židovského prežitia a blahobytu - vrátane teroru, vyvlastnenia a vraždy - úplne oprávnené."

V práci okolo cca 11,000 slov, so 107 plne zdokumentovanými poznámkami, Sionistická teroristická sieť jasne zobrazuje ideológiu židovskej nadradenosti tohto hnutia. Aj keď bol Kahane zavraždený 5. novebra 1990 v New York City, jeho fanatizmom a nenávisťou inšpirovaný vplyv prežíva skrz jeho učeníkov, predovšetkým Mordecaia Levyho, ktorý založil Jewish Defense Organization (JDO), po tom, čo opustil JDL, pretože nebola "dosť militantná", a Irvinga Rubina, ktorý sa neskôr stal nezmieriteľným Levyho rivalom.
Irv Rubin je pravdepodobne najznámejším z prosionistických aktivistov JDL. V jeho nedávnom verejnom vystúpení fyzicky napádal iných v národnej Jerry Springer Show, relácii, všeobecne zosmiešňovanej ako neustále zobrazovanie ľudskej degenerácie.
Weber sa ponára do faktov, obkolesujúcich vraždu Alexa Odeha, regionálneho riaditeľa American-Arab Anti-Discrimination Committee pre Západné pobrežie, údajne zavraždeného členmi JDL. FBI oznámila, že JDL bola považovaná za zodpovednú nielen za túto vraždu, ale taktiež zapletená do dalších teroristických incidentov na Východnom pobreží.
Vo Weberovom výskume sa nachádza dôležitý fakt ohľadom Odehovej vraždy: "V roku 1988 boli traja členovia identifikovaní federálnymi vyšetrovateľmi ako vykonávatelia bombového útoku, pri ktorom prišiel Odeh o život. Obvinení vrahovia, ktorí boli narodení v USA, ale utiekli do Izraela, aby sa vyhli trestu, boli Keith Fuchs, Andy Green a Robert Manning."
Aj keď sa zdá, že najobľúbenejšou zbraňou teroristických skupín je bombový útok a podpaľačstvo, sú taktiež známi bitkou, kopancami a hrdúsením iných vo svojom pokuse potlačiť odpor. Toho príkladom je incident z roku 1992, keď členovia JDL boli dokonca nafilmovaní pri bitke iného židovského mladíka, ktorý bol v tom čase aktívny v hnutí revizionizmu holokaustu.
Prostredníctvom výskumu TEI zistil, že existuje mnoho príkladov týchto typov nenávistných priestupkov, namierených voči jednotlivcom a organizáciám. Mnohé z týchto udalostí sa neobjavili v nočnom vysielaní správ.
TEI zistil, že v zriedkavých prípadoch, kedy sú tieto udalosti vysielané, sú ošetrené takým spôsobom, aby si neinformovaná verejnosť myslela, že ide o náhodný skutok násilia, namiesto zákerného, nenávisťou hnaného zločinu. Knihy ako Sionistická teroristická sieť sú potrebné, aby sme sa dostali pod povrch týchto útokov.
TEI by bol rád, ak by ste túto knihu vnímali v kontraste s faktom, že hákový kríž, namaľovaný na synagóge je skoro bezchybne zobrazený na začiatku miestnych správ a v mnohých prípadoch v celoštátnej televízii ako dôkaz neustálej hrozby anti-semitizmu a násilia, namiereného proti Židom. Tieto činy sú bezprostredne identifikované ako zločiny z nenávisti (hate crimes), a využívané izraelskou lobby v USA na vytváranie sympatií a tak potrebných dolárov na živenie svojej neustálej mediálnej kampane osočovania.
TEI nezaujíma identifikácia motivácie pre vytvorenie tejto práce. Fakty hovoria za seba a existuje dostatočný počet faktov, uvedených v The Zionist Terror Network, aby táto publikácia bola - pre toho, kto sa túži vzdelávať - informatívna.

Táto publikácia je dostupná online (v anglickom jazyku), tlačená verzia (pevná väzba) je k dostaniu u The Institute for Historical Review.

Walter Rudolf Hess bola jedna z popredných postáv v Národno-Socialistickom Nemecku. V NSDAP zastával funkciu námestníka Adolfa Hitlera. Na sklonku vojny so Sovietskym Zväzom odletel do Škótska aby vyjednal mier s Veľkou Britániou, ale bol zatknutý. Čelil Norimberskému súdu a bol odsúdený na doživotné väzenie ,kde bol v roku 1987 zavraždený. Narodil sa v Alexandrii, v Egypte ako najstarší spomedzi štyroch detí Fritza H. Hessa, Bavorského Luteránskeho obchodníka. Jeho otec nepovažoval školu v ich malej nemeckej komunite za dosť striktnú a tak bol Rudolf vzdelávaný súkromnými vychovávateľmi. Jeho matka, Klara Münch, bola gréckeho pôvodu. Rodina sa späť do Nemecka presťahovala v roku 1908 ,kde potom pokračoval na internátnej škole. Hoci Hess javil záujem o štúdium astronómie, otec ho poslal do Švajčiarska študovať podnikanie. Príchodom Prvej Svetovej vojny sa zapísal do 7.Bavorského regimentu pozemnej artilérie, stal sa príslušníkom pechoty a bol vyznamenaný Železným Krížom II. triedy. Neskôr prešiel k Cisárskemu leteckému zboru, absolvoval letecký výcvik a slúžil v bojovej letke ako poručík. Rudolf Hess bol tiež hlavou jednotiek SS a veľmi dôležitou postavou v NSDAP od jej začiatkov. Po tom ako začul rečniť Adolfa Hitlera v malej mníchovskej pivárni, vstúpil 1.júla 1920 do NSDAP a tak sa stal v poradí šestnástym členom, onedlho na to sa do strany valili masy ľudí. Na počiatočných mítingoch a pochodoch NSDAP bol Hess nebojácnym bojovníkom, zúčastňoval sa bitiek s Marxistickou spodinou a inými podľuďmi, ktorí sa snažili narúšať priebeh Hitlerových prejavov. Roku 1923 bol Hess súčasťou nevydareného Pivného Puču Adolfa Hitlera, v ktorom sa odvážni Národní Socialisti snažili pomocou násilia ovládnuť Nemecký politický aparát. Táto tvrdá lekcia nebola nikdy zabudnutá, Adolf Hitler prehlásil ,že iba za pomoci užívania systému sa dá nad systémom získať kontrola. Hess bol spolu s Hitlerom uväznený vo väzení v Landsbergu. Počas ich pobytu za mrežami pomáhal Hitlerovi s knihou Mein Kampf a tiež napísal niekoľko pripomienok ohľadom Lebensraum, historickej roli Britského impéria a organizácie NSDAP. 20.decembra 1927 sa oženil s 27-ročnou študentkou Ilse Prühlovou z Hanoveru. Spoločne mali syna menom Wolf-Rüdiger Hess. Po vojne odišiel do Mníchova a stal sa členom Spoločnosti Thule, asistujúc Freikorps v ich boji proti komunizmu. V štúdiách pokračoval na Mníchovskej univerzite, kde študoval politickú vedu, históriu, ekonómiu a geopolitiku pod vedeným Karla Haushofera. V počiatočných časoch NS hnutia mal Hess privilegovanú pozíciu ako Hitlerov námestník, ale bol čoraz viac prehliadaný po tom čo si Hitler a ostaní NS lídri v tridsiatych rokoch upevnili politickú moc. Takisto ako Joseph Goebbels aj Hess bol osobne znepokojený vojnou s Britániou. Podľa William L. Shirera ,autora diela Vzostup a Pád Tretej Ríše, mohol Hess dosiahnuť skvostné diplomatické víťazstvo zabezpečením mieru medzi Ríšou a Britániou. Hess toho času v máji 1941 odletel do Británie aby sa stretol s Duke of Hamilton and Brandon.10.mája zoskočil padákom zo svojho lietadla Messerschmitt Bf 110 nad oblasťou Renfrewshire a pristál aj napriek zlomenému členku na farme neďaleko Eagleshamu, ktorá sa nachádza na juhu mesta Glasgow. Okamžite bol zatknutý. Aj napriek získaným podrobnostiam o jeho akcii, sú niektoré veci nejasné a kontroverzné. Podľa všetkého Hess veril ,že Hamilton bol oponentom Winstona Churchilla. Predsa len história bola písaná víťazmi. Onedlho bol Hess uväznený v Londýnskej veži. Martin Bormann ho nahradil na mieste Hitlerovho námestníka. Rudolf bol uväznený počas celého nasledujúceho trvania vojny. Po vojne bol obžalovaný na známych Norimberských procesoch medzinárodného vojnového tribunálu, kde bol nepravdivo uznaný vinným v dvoch bodoch zo štyroch za čo dostal doživotie. Jeho posledné slová pred tribunálom boli "Neľutujem nič". Toto nebol muž jednoducho zastrašený alebo zrazený nepriazňou osudu, tento muž mal radosť! Po desaťročia bol jednoducho označovaný ako väzeň číslo sedem, nemilosrdný posledný akt odplaty proti prostému a nezlomnému človeku, ktorého existencia bola dôkazom ideológie, ktorá katapultovala Nemecký národ z ruín do ekonomicky prosperujúcej spoločnosti. Po prepustení Baldur von Schiracha a Alberta Speera roku 1966, bol posledným obyvateľom väznice v Spandau, sčasti na žiadosť Sovietov, ktorí ho považovali za jedného z najväčších potenciálnych ideologických nepriateľov. Po dve desaťročia mu robil spoločnosť správca väznice Eugen K. Bird ,s ktorým si vybudoval blízky vzťah. Bird v roku 1974 napísal knihu s názvom "The Loneliest Man in the World: The Inside Story of the 30-Year Imprisonment of Rudolf Hess" (Najosamelejší muž na svete: Príbeh 30-ročného väznenia Rudolfa Hessa), ktorá bola o jeho vzťahu s Hessom. 17.augusta 1987 bol Hess zavraždený v Spandauskej väznici v Západnom Berlíne Britskou MI5. Ako 93 ročný bol najstarším väzňom v Nemecku ak nie na celom svete a odsedel si 46 rokov. Doposiaľ oficiálny príbeh uvádza ,že ho našli v záhradnom altánku, ktorý sa nachádzal v stráženom areáli väznice, s káblom ovinutým okolo krku. Jeho "samovražda" bola zapríčinená seba udusením, uviazaným káblom o okno v altánku. Čo za odpornú lož a žalostivú stratu nielen pre Národný Socializmus, ale tiež stratu politickej slobody. Bol pochovaný v meste Wunsiedel a väznica Spandau bola deň po jeho smrti zdemolovaná aby sa zabránilo tomu, že sa z tohto miesta stane svätostánok pre priaznivcov krajnej pravice. Opäť to ukazuje nedostatok pochopenia Národno-Socialistického myslenia "systémom". Hrdinovia nepotrebujú svätyne alebo miesta odpočinku. Sú navždy uchovaní v mysliach a srdciach "Národa". Jeho životná práca je inšpiráciou pre mnohých z nás, nechajte ho v pokoji odpočívať, pretože on nie je nič iné než Hrdina. Pre svoj ľud a národ a národy pre ,ktoré obetoval svoj život. Jeho nepriatelia prehrali aj napriek všemožne vynaloženému úsiliu. Jeho meno by malo žiariť ako večná nikdy nehasnúca žiara. Je dôkazom toho, že myseľ človeka dokáže prekonať aj tie najväčšie prekážky. Je príkladom pre nás všetkých, večná sláva tebe Rudol Hess!

PRIPRAVENÍ K BOJU AEBO K PÁDU ? PANSKÁ RASA ALEBO HANBA RASY ?

Pre hnutie, ktoré hlasito ohlasuje "Panskú Rasu", vojnu a ďalšie veci je podivné, že väčšina ľudí, ktorých sa to týka nevybehne ani pár schodov. Nikdy nás neprestane udivovať keď na nacionalistickom mítingu alebo akcií je reč o Bielej Hrdosti alebo rasovej nadradenosti, a aj napriek tomu väčšina ľudí hltajúcich tieto prejavy a horlivo čítajúcich materiály propagujúce nadradenosť sú tvory, ktoré fajčia jednu cigaretu za druhou, požierajú hamburgery a chľastajú pivá!!

A teraz vážne; je čas, aby ľudia zúčastňujúci sa nášho boja začali pracovať na tom, aby boli fit a vo forme tak, aby mohli žiť dlhý a zdravý život, dali dobrý príklad a boli pripravení na taký boj.

Keď sa pozeráme späť na staré dobré časy, celé Národno-Socialistické hnutie bolo založené na súťaživosti, fyzickej zdatnosti a statočnosti: prežití najsilnejších. Aby prežila, mala by sa celá rasa usilovať o úplné zdravie tak, aby mohla pokračovať v boji vo večnom prírodnom výbere.

Dostaň sa do formy, Biely Muž- nežiada to veľa. Ako moderná technológia pokročila, stali sme sa rasou leňochov- jazdíme a nikdy nechodíme peši, leňošíme na pohovke. Najnáročnejšou fyzickou aktivitou, ktorú väčšina z nás robí je stláčanie gombíkov na diaľkovom ovládači televízie.

Je čas, aby sa každý dostal do formy- nikdy neviete, čo je za rohom.

Pre tých, ktorí si prečítajú tieto riadky a začnú so sebou niečo robiť je nutné, aby  vedeli aké cvičenia robiť a ako často.

Ak začneš "naháňať" váhu, tak všetko čo urobíš je to, že naberieš svalovú hmotu. Vďaka tomu možno budeš dobre vyzerať, ale váha sama ťa neurobí pripravenejším. Aby si bol fit potrebuješ trénovať svoje srdce a pľúca a to znamená kardiovaskulárne cvičenia. Kardiovaskulárne cvičenia sú také, ktoré donútia srdce, aby viac pumpovalo krv a pľúca viac pracovali, ako sú beh, cyklistika, plávanie atď.

Najlepšou formou cvičenia je však box a tréning, ktorý si box žiada. Nielenže boxerský tréning ponúka dobré kardiovaskulárne cvičenia, keď chodíš behať, skáčeš cez švihadlo, búšiš do vreca, ale tiež ťa učí bojovať a brániť sa. Spoj to s posilňovaním s menšími váhami a nie je nič lepšieho. Určite je nejaký boxerský klub alebo telocvičňa poblíž miesta, kde žiješ, kam môžeš chodiť a nebo, pokiaľ nechceš chodiť do verejnej telocvični, zožeň si vrece a zaves si ho doma alebo v garáži. Vešia sa ľahko, rovnako ako negri. Zožeň si pár boxerských rukavíc a dajte si sparing s kamarátom alebo partou kamarátov.

Párkrát za týždeň si zabehať pár kilometrov tiež nič nestojí. Ak máš kde skákať, zožeň si slušné kožené švihadlo. Každý boxer ti povie, že je to najlepšia forma cvičenia. VŠETCI boxeri to robia.

Pokiaľ máš možnosť, kúp si veľký vojenský ruksak a urob si výlet do prírody. Najprv začni ľahko desaťkilometrovým pochodom s malým nákladom a odpočívaním. Keď už to zvládneš v pohode, začni si dávať do batohu nejaké skutočné záťaže ako napr. pár tehál.

Rob to pravidelne. Nevyberaj si len pekné dni, vyraz von aj keď prší a skučí vietor. Tým sa naučíš pokračovať v chôdzi aj keď tvoje telo hovorí dosť. Toto je veľmi cenná bojová schopnosť a základ vojenského výcviku všetkých špeciálnych jednotiek.

Choď dvakrát týždenne cvičiť. To je dobré pre budovanie sily a udržanie svalstva. Všetko čo potrebuješ je lacná lavica (na bench press a ďalšie cviky- pozn. prekl.)- tá sa dá pri troche snahy zohnať- a sada závaží. Závažia môžu byť lacné a stačí aj zo second handu. Nezáleží na tom ako vyzerajú.

Neriaď sa žiadnymi radami z kulturistických časopisov, existujú iba za účelom toho, aby ti predali drahé "doplnky", ktoré nikto nepotrebuje a cvičebné plány v nich sú nanič pre toho, kto neberie steroidy. Proste sa riaď peknými jednoduchými zostavami cvikov, ktoré v rámci jedného tréningu precvičia niekoľko svalových partií ako napr. drepy, bench press a tlak za hlavou apod.

Asi tak po troch mesiacoch by si mal začať pociťovať výsledky. Vtedy skús zlepšiť jedálny lístok, jedz biele mäso ako napr. kura, morku a ryby. Vitamín C v tabletách alebo ovocie posilní tvoj imunitný systém a pomôže ti normálne fungovať v dobe, keď slabé kusy v spoločnosti trpia nachladnutím a chrípkou a vôbec všetkými vírovými onemocneniami.

Pokiaľ sa budeš držať týchto rád, čoskoro ťa cvičenie začne baviť, tvoje telo sa zmení k lepšiemu a ty budeš pružnejší, hrdší, lepšie pripravený a nebezpečný odporca ZOG ( Sionistickej okupačnej vlády ) a ich obľúbencov!

Národný socializmus (nesprávne nazývaný aj fašizmus, extrémizmus a pod.) je politický svetonázor, ktorý vznikol ako reakcia na hospodárske krízy, kultúrnu dekadenciu a rasovú deterioráciu.

Bol nastolený demokratickým spôsobom v Nemecku začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia. Na Slovensku s malými obmenami sa začal štátnicky presadzovať začiatkom štyridsiatych rokov.

Primárna snaha národného socializmu je zachovanie a rozvoj Árijcov (ktorých je v súčasnosti iba cca 8%), ako rasy, ktorá je jediná schopná tvorby kultúry a pokroku.

Život poníma ako boj za vlastné sebazdokonalenie, nie však na úkor blížnych, ale v prospech národného celku; a rozvíja veľkosť ľudského ducha.

Národný socializmus predstavuje jedinečný štátny systém, úplne diametrálny od ostatných; najbližšie má k nemu fašizmus, s ktorým má veľa spoločného (vodcovský princíp, sociálny charakter štátu, ponímanie života ako boja...).

Národný socializmus v histórii dokázal odstrániť hospodársku biedu, nezamestnanosť; národu navrátil lesk, slávu a blahobyt.

Národný socializmus poskytuje všetkým mať možnosť pracovať podľa svojich schopností a za vykonanú prácu byť náležite odmenený. Zabezpečuje všetkým árijským rodinám možnosť bývania a dostatok potravy.

Národný socializmus odmieta prejavy pseudokultúry - podporuje pravé hodnoty umenia, v ktorom dominuje kult sily, krásy a čistoty.

Národný socializmus vychováva mládež k hrdosti a ku kolektivistickému altruizmu, čoho výsledkom je silná, sebavedomá a harmonická spoločnosť.

Národný socializmus ako jediný je schopný zachrániť životné prostredie, lebo ho pokladá za nevyhnutné k zdravému rozvoju rasy a národa. (Súčasná devastácia životného prostredia je spôsobená nezodpovedným zaobchádzaním svetovládcov.)

Národný socializmus ale nie je slepou dogmou: "To, za čo musíme bojovať, je zaistenie existencie a rozmnoženie našej rasy a nášho národa, za výživu jeho detí a udržanie čistoty krvi, slobody a nezávislosti našej vlasti, ku ktorým náš národ dozrel pre naplnenie poslania, ktoré mu bolo pridelené od Stvoriteľa Vesmíru. Každý nápad a každá myšlienka, každé učenie a všetky poznatky musia slúžiť tomuto účelu. Z tohto východiskového bodu je tiež nutné všetko preveriť a podľa jeho účelnosti potom tiež prijať alebo odmietnuť. Tak nemôže ustrnúť žiadna teória do smrteľnej doktríny, lebo všetko musí slúžiť len životu." (Hitler A.: Mein Kampf, 1. zväzok, 8. kap.)

"Každá pravda jest jednoduchá." - Není to dvojnásob lží? -

( Friedrich Nietzsche - Soumrak Model  )

            Každý kto sa vydal na cestu nášho boja vie, aké je to ťažké, vydržať a ísť stále ďalej. Boj má viacero podôb, jednou z nich je súboj Ideí a myšlienok. Národná opozícia má svoju víziu  usporiadania spoločnosti a cestu, ktorú ukazuje. Je to cesta, ktorú môže prejsť len ten, kto v ňu skutočne verí a vydal sa ňu slobodne a úprimne. Cesta života nám kladie  otázky a osud nám ponúka odpovede. Je len na nás, aby sme ako slobodní ľudia poznávali tú cestu a spoločne po nej šli. Po tej ceste vnímame, poznávame, rozmýšľame aká je tá cesta a akú si ju zvolíme. Tú cestu si každý volí sám. Lož a úklady sú v otázkach, ktoré nám život dáva ako skúšku nás samých. Slobodný duch je v nás, jeho sila a moc v nás rastie, tak ako vieme sami vnímať a rozmýšľať nad tým čo nám život prináša. Nepriateľ je len tak silný, ako sme my vo svojom vnútri slabí. Kto má slobodného ducha, úklady diabla sám rozpozná a po tej ceste víťazne pôjde stále vpred.

            Je len  vizitkou nepriateľa aký je sám slabý a úbohý, keď  sám seba definuje ako negáciu, toho v čo vo svojej chabej mysli vidí. Antifašizmus nie je programom, nie je víziou len snahou o negáciu. Neschopnosť definovať svoj program ako konštruktívny a pozitívny je obrazom ich samých.  Národná opozícia sa nemusí báť, to nie je skutočný súper len úbohý červ. Jeho nebezpečie nie je v spôsobilosti predstaviť spoločnosti reálny a perspektívny program ale v deštrukčnom pôsobení , ktoré je jeho podstatou.

            Historický exkurz, ktorý nám dávajú anarchisti, je obžalobou ich samých. Stačí len pozorne vnímať. Všimli ste si niekedy, že by anarchisti konali v živote pozitívne? Ich jedinou a totálnou víziou je chaos a negácia čohokoľvek, čo existuje práve teraz. Násilie, deštrukcia a ničenie sú nevyhnutnosťou k ceste ich revolúcie ako upozorňoval Bakunin. Ich vízia je uskutočniteľná len cez chaos, ničením toho čo existuje, je popretím sveta  života ako takého. Ak zničia štát a Systém a uvrhnú spoločnosť do  zmätku a ničenia, len potom môžu na troskách starého sveta postaviť nový.  To je ich vízia.  Doteraz sa prejavovali celou históriou len ich cestou ničenia. Tam kde sa ukázal anarchista, nastalo len ničenie a chaos. Dejiny sú písané ich skutkami a tie hovoria za seba.

Aká je ich vízia teraz? Čo deklarujú aspoň na papieri? Niekoľko odpovedí ponúka Manifest ČSAF či prehlásenia AFA akcie a množstvo  teoretických textov, ktoré sú však skôr historickou čítankou ako programom súčasnosti.  Niekoľko bodov na zamyslenie nám ukazujú.

            Ich cieľom by mala byť spravodlivejšia spoločnosť slobodných ľudí založená na antiautoritárskom princípe slobody a rovnosti. Verbálne vystupujú proti nerovnosti sociálnej, rodovej, rasovej, hlbšia  definícia pojmov a ich spresnenie však chýba. Slobodná spoločnosť založená na princípe rovnosti a solidarity je však možná až po a mimo existencie štátu ako inštitúcie a spoločenského systému tzv. kapitalizmu. Ako však má fungovať daná spoločnosť, denný život a spoločenské vzťahy už uvedené nie je.  Zaujímavou slovnou hračkou je samotný termín antiautoritársky.  Zrejme tým súdruhovia mali pôvodne na mysli zdôraznenie tej skutočnej a jedinej pravej podstaty slobody, ktorú predstavujú. Podľa ich názorov je to len inými slovami opísaný stav ako štátny, teda systém bez štátu ako represívnej moci.   Ak by mal niekto náhodou pocit, že význam slova  antiautoritársky je tolerantný, slobodný a znášanlivý, tak ho sami anarchisti vyvedú z omylu antiautoritársky a revolučne priamou akciou - tyčou po hlave.

            Anarchizmus ako myšlienkový smer alebo politické hnutie je veľmi nedôsledné, pretože nedáva odpovede na otázky, ktoré zákonite prídu.  Ako chcú dosiahnuť presadenie ich myšlienok ? Ako si predstavujú existenciu toho ich slobodného spoločenstva ľudí? Ako budú fungovať spoločenské vzťahy? Ako budú zabezpečované? Odpovede chýbajú. Z určitého pohľadu sa to dá chápať, anarchistická myšlienka sa vlastne okrem čiastočného a dočasného presadenia počas španielskej občianskej vojny nikde nepresadila, tak nemajú ani historickú skúsenosť.  Ekonomická ani politická skúsenosť neexistuje. Ako je možné že tak dlhé pôsobenie myšlienok anarchizmu a svet to ešte nepochopil? Ako je možné že z nás ešte nie sú anarchisti, keď nám je už vyše 100 rokov zvestované evanjelium tej "skutočnej" slobody? Dokonca  ich sektárski súdruhovia - komunisti ich predbehli a boli efektívnejší. Prebrali im ich komúny a myšlienky spoločenského vlastníctva. Pre anarchistov je to ťažký údel. Celé dejiny ich existencie sú porážaní a neúspešní a to na všetkých frontoch. Čím  to je? Možno len tým že anarchizmus ako taký je len odvrátenou stranou, tieňom života a preto nemôže byť životom samým.

            Ich negácia usporiadania spoločnosti podľa určitých vzťahov, ktoré sú vynútiteľné donucovacou mocou je samotným kameňom úrazu a aj kúzlom nechceného. Ako budú súdruhovia presviedčať tých, ktorí s nimi nebudú súhlasiť? Ako budú udržiavať vzťahy v anarchistickej spoločnosti?  Sami sa klamú a vedia, že inak to nikdy nebolo, nie je a ani nebude. Spoločnosť si sama vytvorila mechanizmy na udržanie jej samotnej. Donucovacia moc existuje nezávisle od štátu. Štát má len výhradné právo na jej legálne použitie.   Akákoľvek moc sa nezaobíde bez donucovacej moci, bez nej nie je mocou a nemôže sa realizovať  a aplikovať. Štát sa stal prirodzenou formou organizovania spoločnosti a jej vývoja. Je chybným predpokladom sa domnievať, že odstránením inštitúcie štátu vznikne priestor  pre spoločnosť, ktorá  nebude potrebovať existenciu donucovacej moci z ktorejkoľvek strany.  Donucovacia moc je neoddeliteľnou zložkou moci a to vedia aj samotní anarchisti.   Používajú fyzické násilie na presadzovanie svojich názorov a to je  tiež len donucovacia moc, ktorá z verbálnych antiautoritárov robí, to čo sú v realite - smiešni autoritári.  Národná opozícia vníma realitu a jej snaha je v zmene Systému, ktorého je štát len formou.

            Najbizarnejším postojom anarchistov  a ľavice ako takej je ich postoj k právu. Nie je to čisto marxistická myšlienka o štáte ako forme, ktorou vládnúca vrstva vykorisťuje proletariát. Právo je pre nich len odrazom tohto vzťahu a tak je bezcenné. Pohŕdanie právnym poriadkom je jednou z foriem ako sa  ľavičiari prejavujú. Nie je to nejaký zvláštny apriori postoj k právu, ale prejavom ich podstaty.  Anarchisti nemajú zmysel pre poriadok, systém slobôd a povinnosti.  Ich vízia je v nespútanej slobode a bez zodpovednosti k sebe a k iným. Nie sú schopní ani  spôsobilí k zodpovednému vzťahu vyrovnanosti oprávnení a povinností.  Opovrhujú týmto vzťahom a považujú ho za neslobodu. To ich vylučuje z možnosti viesť a organizovať spoločnosť.  Pokiaľ padla prvá maska ilúzie, že štát ako taký je príčinou represie a neslobody, tak druhá maska padá  ich vzťahom k právu.  Zamenili súčasný Systém a jeho pravidlá vyjadrené v platnom práve za právo ako také.  Ich opovrhovanie právom  sa prejavuje v ich každej činnosti. Najviac viditeľné je opovrhovanie vlastníckym právom. Sami deklarujú snahu výrazne obmedziť súkromné vlastníctvo a zaviesť kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov. Spôsoby ako by tak urobili ukazujú aj teraz a minulosť je ukážkou samou. Vyvlastňovanie bez náhrady , zhabanie alebo jednoducho  ukradnúť čo sa dá.   Z poslov "slobody" sa stávajú obyčajní zlodeji a zločinci. Nemôžu do budúcnosti zabezpečiť právnu istotu vzťahov. Nepredstavili spôsob akým budú zabezpečené práva  a povinnosti, či zostane v platnosti písané právo, prípadne čím bude nahradené. Tam kde nie je právo, nastáva bezprávie a chaos. Sloboda mení sa na tyraniu. Nikto si nebude istý ničím ani hodiny, ani hodnôt. Kto bude chrániť bezpečie ľudí a majetok? Kto bude chrániť spravodlivosť a vykonávať nápravu jej porušenia?  Ako bude môcť farmár pracovať  na svojom poli keď si nebude istý občianskoprávnymi, správnymi či trestnoprávnymi vzťahmi?  Spoločnosť bude uvrhnutá do chaosu a zmätku. Právo je jeden zo základných kameňov civilizovanej spoločnosti a jeho popretím sa spoločnosť uvrhne späť do temnoty chaosu a úpadku. 

Dejiny európskeho právneho myslenia riešili od antiky po súčasnosť otázku spravodlivosti a trestania. Spoločnosť považovala určité hodnoty a typ správania za správne a hodné ochrany, štátna moc si postupne uzurpovala ako jediná inštitúcia právomoc použiť násilie  a také užitie sa považovalo za legálne na ochranu  hodnôt spoločnosti. Od prvých foriem trestov ako odplaty či tálie sa ustupovalo a postupne sa v spoločnostiach organizovaných  do štátnych celkov  vyvinuli inštitúty na riešenie takýchto problémov.  Vznikli subjekty, ktoré posudzovali , ktoré konanie je v súlade s hodnotami danej spoločnosti a ktoré nie je, či  konanie člena spoločnosti je dovolené, alebo nie je a prípadne aké sankcie  budú udelené a kto ich  vykoná.  Tak ako sa ktorá spoločnosť vyvíjala, tak si sama špecifikovala spôsob posudzovania takéhoto konania, ako aj subjekty, ktoré ju mali posudzovať a diferencovali sa aj kritéria trestu člena spoločnosti podľa jeho statusu v spoločnosti.  Každý človek v spoločnosti  sa  vzdáva časti svojej osobnej slobody v prospech spoločnosti - štátnej moci, ktorá ochraňuje všetkých jej členov a najmä hodnoty spoločnosti, ktorú jej samotnú tvoria. Riešenie sporov pokiaľ by malo prekročiť spoločnosťou akceptovanú mieru je prenesené zo samotnej spoločnosti na splnomocnené orgány. V prípade usmrtenia sa blízki zdržia odplaty a usmrtenia vinníka a povinnosťou spoločnosti je prostredníctvom svojich orgánov vypátranie a potrestanie vinníka.  Anarchisti by radi asi zaviedli spôsob tálie a krvnej pomsty. Vznikol by tak bludný kruh násilia a chaosu,  cesta z ktorej niet návratu.

Anarchisti vychádzajú z teoretických textov, ktoré sú už vyše 100 rokov staré a používajú aj tak starú terminológiou. Len málo smerov súčasnej ľavice má niekoľko aktuálnych a perspektívnych postojov, väčšina zostáva uviaznutá niekde 100 rokov dozadu. Okrem určitých myšlienok ekologického charakteru je ľavica odtrhnutá od reality. Anarchisti myslia v termínoch pracujúci, vykorisťovateľ či vykorisťovaný, čo je synonymum boľševického proletariát či delenie spoločnosti na triedy. Vývoj spoločnosti je už omnoho ďalej ako je uviaznutá myšlienka anarchistu. Videnie sveta cez takéto okuliare len spôsobuje vnútorné rozpoltenie anarchistu pri kontaktu  s realitou. Ich dlhoročné pôsobenie nespôsobilo  masové hnutie štrajkujúcich robotníkov a zvrhnutie kapitalistického systému, čo je ich slovníkom vyjadrený cieľ. Benefičné koncerty, prednášky demonštrácie sa stali len zhlukom nechápajúcich a blúdiacich indivíduí odrezaných od reality. Nič nefunguje ako si súdruhovia predstavovali, na svoju stranu nezískali ani tzv. pracujúcich, ani masy len pár zblúdilcov a asociálov, ktorým je vnútorná podstata anarchizmu najbližšia teda chaos a bezvládie. Verejná mienka je im ukradnutá  a tak sa aj správajú, už vlastne rezignovali získať si spoločnosť na svoju stranu, rezignovali na presviedčanie, ostalo už len to, čo jediné vedia ničiť, ničiť a znova ničiť.  Zasadanie MMF a SB v Prahe v roku 2000 ukázalo ako si  anarchisti a ich ostatní ľavicoví súdruhovia predstavujú svoju činnosť.  Ten kto pozná ich  reálnu podstatu nebol prekvapený ich chovaným, možno len určitú skupinu skryto sympatizujúcej verejnosti to mierne zaskočilo. Ich sympatie však skončili keď anarchisti z celej Európy ukázali o čo im ide. Fyzické napádanie každého, kto s nimi nesúhlasí, ničenie výkladov, poškodzovanie majetku, kradnutie cudzieho majetku,  uzurpovanie si verejného priestranstva a jeho poškodzovanie. Bezbrehé násilie a chaos, inými slovami cesta revolúcie podľa  Bakunina. Týmto padla ďalšia maska anarchizmu.

Uviaznutie ideového konceptu anarchizmu v minulosti len spôsobuje, že celá ich domnelá vízia je kompiláciou ilúzii. Ekonomická podstata spoločnosti je postavená na trhovom mechanizme, na súkromnom vlastníctve. Ilúzia dobrovoľného zrieknutia sa vlastníckeho práva a moci je ilúziou a útechou tých, čo nič nemajú a obvyklým spôsobom - prácou si hmotné statky nevedia zabezpečiť. Anarchisti ako boľševici a všetci ľavičiari lačne hľadia na majetky iných s túžbou zmocniť sa ich a užívať  plody  a úžitky  z nich vyplývajúce.  Boľševický spôsob  znárodňovania by anarchisti radi zaviedli zaberaním majetku pre potreby komúny. Fyzické násilie by presvedčilo reakčné sily, že musia pochopiť tú správnu cestu skutočnej slobody. Nepredstavili celý zložitý systém vzťahov vyplývajúcich z ekonomickej  či politickej podstaty existencie spoločnosti.  Ich iluzórny systém samospráv je blud sám o sebe. Vysoko odborná a sofistikovaná činnosť v rôznych sektoroch hospodárstva nemôže byť pod kontrolou nejakého výboru pracujúcich, ktorý absolútne nerozumie danej činnosti. Systém práv a povinnosti, vzájomný systém spoluzodpovednosti a výkonu práv je pre anarchistov cudzím a následky takéhoto konania sme videli u nás za vlády boľševizmu  alebo maoistami v Číne. Zaujímavou ukážkou ako má asi vyzerať anarchistická komúna  v praxi, je dánska komúna Christiania. Je asi najlepšou ukážkou schopností anarchistov. Štvrť plná narkomanov, špiny a úpadku inými slovami obrázok úpadku európskej civilizácie a dekadencie v plnej nahote. Elita spoločnosti zavrhla takýto spôsob života a ani  ich potencionálni spojenci tzv. pracujúci proletariát ho neprijali. Pokiaľ by mali pre nich príťažlivý  program, zrejme by sa Christiania stala jadrom tej ich revolúcie.  Ako vždy sa len ukazuje holá podstata anarchizmu a to koncentráciou odpadu ľudskej civilizácie. Chaosom zmietaná a v úpadku prežíva Christiania dodnes ako skanzen, ktorý je príkladom reality anarchizmu. Stal sa príkladom, ktorý anarchisti začali šíriť po Európe. Tento vírus sa začal prejavovať tam, kde bol priestor pre úpadok a špinu. Typickým príkladom je zakladanie tzv. squattov, neoprávnene vnikanie a obsadzovanie buď opustených alebo prázdnych obytných alebo iných priestorov. Táto nákaza sa prejavila aj v našich krajinách. Anarchistický sen o slobodnej komúne je zas len holou realitou špiny  a úpadku. Squatt je väčšinou len opustená budova bez tečúcej vody teplej či studenej, bez elektriny, inými slova budova ktorá nie je spôsobila pre trvalé obývanie ľuďmi. To však nevadí anarchistom a iným ľavičiarom,  aby sa tam nesťahovali a žili podľa ich prirodzeného spôsobu. Prirodzený následok je šírenie rôznych infekčných chorôb, toxikománie či vírusom ľudskej imunodeficiencie medzi obyvateľmi takéhoto brlohu. Ako potkany vo svojich dierach nachádzajú potešenie v špine, chorobách a smradu, tak aj anarchisti sa úmyselne sústreďujú v takýchto špinavých dierach s úmyslom šíriť nákazu aj do zdravých a čistých štvrtí našich miest.  Nebezpečnosť takéhoto konania pre spoločnosť si uvedomuje aj súčasný establishment z čisto racionálnych a hygienických dôvodov a preto je občas vidieť ako represívne zložky štátu sa snažia zlikvidovať squatt  s násilným odporom jej obyvateľov. Anarchisti urputne bránia svoje právo na svoje bytie v takejto špine. Bohužiaľ nechápu, že pokiaľ oni sa najlepšie cítia v takej špine a smrade, ostatná spoločnosť nemá záujem o takýto spôsob života  a naviac  ju ešte ohrozuje na zdraví.  Je dobré poukázať na ich konanie, úsudok si už každý spraví sám.

            Ich politika negácie a deštrukcie  pokračuje aj v tzv. antifašizme, ktorý je len prejavom násilia voči neanarchistom.   Je až smiešne aké je verbálne ospravedlnenie tejto násilnej činnosti anarchistov. Argumentujú reakciou na násilie tzv. fašistov a vystupujú ako obrancovia  ochrancovia slobody a práv iných.  Zásadne však útočia v presile, maskovaní voči jedincom, ktorý sa buď nemôžu efektívne brániť alebo  podľahnú presile útočníkov. Nikdy doteraz, antifašisti neobraňovali spoločnosť pred domnelými útokmi tzv. neonacistov,  ale útočili bez dôvodu.  Od hrdinskej rétoriky na internete prechádzajú k zbabelej taktike na ulici.  Na internete vystupujú pomaly ako potomkovia Zora pomstiteľa, zatiaľ čo v uliciach je to násilie skupiny voči jednotlivcovi alebo jednotlivcom, ktorých si vyberú podľa nejakého dôvodu. Buď majú krátke vlasy, alebo príliš veľa maskáčového oblečenia alebo dôvod chýba a ex-post to môže byť potencionálny fašista. Najlepšie je útočiť zozadu , úderom železnou tyčou omráčiť domnelého nebezpečného fašistu, ktorý ide po ulici a určite by o chvíľu spáchal nejakú genocídu, keby mu hrdinný antifašista  práve nerozbil lebku a potom ešte  priamo antiautoritársky ostatní súdruhovia dokopú toho nebezpečného neonacistu na zemi. Takéto násilie má za účel odradiť najmä mladších aktivistov, ktorí potrebujú dávať najavo svoju príslušnosť k hnutiu maximálne oblečením. Občas však  tzv. antifašisti  útočia aj na vodcov národnej opozície alebo reálne aktívnych členov hnutia.  To sa stáva vtedy ak zlyhá konšpirácia a utajená činnosť členov hnutia alebo vďaka konfidentskej činnosti. Môže to byť váš sused alebo spolužiak či kolega, ktorý  má nevinný úsmev, ale môže vás udať, lebo vyzeráte ako zlý skinhead a vo výťahu budíte dojem SS-mana alebo podobne. Antifa je založená na konfidentstve a násilí, to je síce negatívna nebezpečná zložka ale nie podstatná a spôsobilá pre reálne nebezpečie národnej opozície. Objektom napadnutia antifašistov sa môže stať každý, koho súdruhovia za fašistu označia. Vďaka  výkladu dejín ako boja tried a podobne získavame  bizarné obrazce  fašistov, potencionálnych fašistov a reakčných fašistov. Nakoniec zistíme že fašisti sú všetci, ktorí nie sú tí správni antiautoriárski militantní anarchisti. Fašistom je prezident USA G.W. Bush, skrytým fašistom je český prezident Klaus,  poznáme aj sociálfašistov t.j. sociálnych demokratov a fašisti sú všetci, ktorí sa cítia byť vlastencami.  Fašistkou by bola určite aj Božena Nemcová, William Shakespeare ako antisemita a pod. Všetci čo veria v hodnotu národa ,  milujú svoju  vlasť a kultúru, sú fašisti a podľa antifašistov by mali dostať tyčou po hlave.  Ide o činnosť zameranú na zastrašovanie jednotlivcov národnej opozície ako nekonvenčným  spôsobom boja v  krátkom a intenzívnom pôsobení.  Pri reálnej a hromadnej konfrontácii síl  sa ukazuje nestálosť, nedisciplinovanosť a celková slabosť týchto tzv. antifašistov. Sú porážaní vlastnou taktikou, vhodnými proti opatreniami  a aj pri  hromadnej konfrontácii.  Ich úspech môže byť maximálne krátkodobý, pri dlhodobejšom meraní síl sú vždy porazení.
Ak by sme mali zhrnúť anarchistické hnutie a pokúsiť sa zhodnotiť ich mieru nebezpečia pre národnú opozíciu, tak by sme mohli  povedať, že  sú skôr občasným živelným pôsobením luzy, ale bez reálnej schopnosti získať moc , udržať ju a efektívne riadiť

Osamelý pútnik

Národná opozícia ktorá sa postupne buduje a rozrastá , musí byť pripravená až príde čas prevziať moc do svojich rúk. Túto moc treba nielen získať ale aj udržať. Jednou z taktických otázok nášho boja je personálna otázka. Slobodný odpor je momentálne najvhodnejšou stratégiou  boji za našu vec. Naše ciele sú dané, ostáva zvoliť vhodnú taktiku k dosiahnutiu tohto cieľa.  Našim cieľom nie je dočasná moc ani získanie parlamentných kresiel. Stratégia boja má viacero čŕt - zvolenie krátkodobých, stredne dlhodobých a dlhodobých cieľov a ich príprava a realizácia.  Niektoré  taktické kroky  ostávajú prirodzene  utajené a iné môžu slúžiť na inšpiráciu pre kamarátov ako ďalej viesť náš boj.

Personálna otázka sa dostáva do pozornosti pri reálnej úvahe ako  získanú moc, upevniť, udržať a rozvíjať aby sa naplnili naše ciele. Správa veci verejných je systematická a cieľavedomá činnosť riadenia a koordinovania činnosti subjektov verejnej moci voči fyzickým a právnickým osobám k napĺňaniu a zabezpečovaniu základných cieľov a funkcii voči týmto subjektom.  Ak je predmetom činnosti správa veci verejných je dôležité vedieť ako takýto systém funguje jeho pravidlá a zákonitosti. V súčasnosti dochádza k stieraniu a stretávaniu rozdielov a záujmov súkromnej sféry a verejnej. Je nevyhnutné pre dlhodobú činnosť  akou je správa veci verejných, personálne pripraviť   vhodných  a kvalifikovaných ľudí a tak zabezpečiť  plynulý a nerušený  chod našej moci. 

Tu nastáva problém ako získať a mať pripravených odborníkov na všetky dôležité sféry verejnej moci, keď sa národná opozícia stáva terčom systematickej kriminalizácie a perzekúcie  súčasným Systémom. Povaha Systému a súčasnej moci je daná pre každú existujúcu moc,  moc získanú udržať a rozvíjať. Ak existuje opozícia, Systém ju podľa potreby a vhodnosti likviduje.  Súčasná moc sa tak snaží prostredníctvom asocializácie národnej opozície. Perzekúciou a činnosťou orgánov činných v trestnom konaní sa snaží narúšať a likvidovať  zárodky dlhodobej a perspektívnej opozície, ktorá by bola schopná súčasnú moc ohroziť a dokonca ju aj nahradiť. Systém ma svoje politické paragrafy a aj paragrafy na ochranu svoje vlastnej existencie, ktoré využíva na svoj boj proti národnej opozícii. Systém používa na svoje udržanie celý rad prostriedkov  a pri analýze dávajú ucelený a kompaktný celok zabezpečovacích prostriedkov. Ak vieme aké  prostriedky Systém má a používa, môžeme pripraviť a použiť vhodnú obranu.   Samotná koncepcia slobodného odporu je veľmi vhodnou a životaschopnou metódou ako eliminovať do najväčšej miery snahy Systému o úplnú likvidáciu národnej opozície.  Slobodný odpor je však len  základňou pre personálny substrát a spĺňa základnú úlohu zabezpečiť aj naďalej existenciu národnej opozície. Slobodný odpor je statickou zložkou  a vyjadrením formy v koncepcii nášho boja. Aktivizmus a činnosť autonómnych nacionalistov je dynamickou zložkou a jej obsahom. 

Inšpiráciou pre určitý nákres perspektívnej činnosti národnej opozície  môže byť  fungovanie firmy. Firma - obchodná spoločnosť ako právnická osoba je  charakteristická svojou konštrukciou na personálnom substráte teda korporácii. Korporácia a korporativizmus dali duchovnú myšlienku nielen politickým Ideám ale aj praktickej a efektívnej činnosti, ktorá sa z verejnej sféry preniesla na sféru súkromnú.  Určité prvky fungovania firmy môžu byť použiteľné aj pre národnú opozíciu.  Firma má svoje tzv. biele a tzv. modré goliere, ktoré dohromady vytvárajú firmu ako celok.  Firmu tvoria tzv. modré goliere ako pracovníci, ktorí vykonávajú samotnú činnosť firmy, sú údmi tela - firmy a tzv.  biele goliere ako riadiaca zložka hlavou a  srdcom tela - firmy. Každá zložka má svoju úlohu a funkciu, samotné nedokážu  existovať, ale len vo vzájomnej symbióze tvoria efektívnu a plnohodnotnú činnosť.   Národná opozícia môže pri  analýze takejto štruktúry a delenia činnosti korporácie budovať efektívnu stratégiu. 

Krátkodobé ciele národnej opozície by sme mohli opísať, ako činnosti smerujúce k rozširovaniu základov Ideových myšlienok autonómneho nacionalizmu v duchu slobodného odporu a získavaní  ďalších stúpencov a aktivistov.  Táto činnosť je najviac viditeľná a prináša intenzívnu interakciu okolia.  Je to riziková a náročná činnosť.  Reakcie sú pozitívne a negatívne. Pozitívne reakcie  sa prejavujúc rozširovaním  formálnym t.j. teritoriálnym na lokálne a miestne bunky  a zároveň obsahovým získavaním personálnej zložky t.j. aktivistov a ich činnosť.  Negatívne reakcie sú rizikovou zložkou tejto činnosti v tomto štádiu a to je najmä upriamenie pozornosti represívnych orgánov štátnej moci a prirodzených  neštátnych nepriateľov teda ľavicu a iných skupín. Je to činnosť dynamická a charakterizovaná živelnosťou a nestálosťou aktivizmu od miery interakcie okolia a samotnej činnosti.

Stredne dlhodobé ciele by sa dali charakterizovať ako nadstavbovou činnosťou národnej opozície, pri splnení základných krátkodobých cieľov. Je to činnosť, ktorá prešla úspešne mierou intenzity negatívnej reakcie t.j. opatreniami štátnej moci.  V tomto štádiu už existuje sieť ľudí, ktorí vykonávajú priamo činnosť, ktorá ovplyvňuje krátkodobé ciele a vytvárajú zárodok pre úspešné naplnenie dlhodobých cieľov.

Dlhodobé ciele sú vyjadrením cieľov a podstaty existencie národnej opozície a samotným naplnením Ideovej podstaty hnutia. Ide o vrchol a výsledný efekt činnosti, ktoré sa zbiehajú od rôznorodej činnosti k naplneniu celkové cieľa .

Pri všetkých troch štádiách naplnenia cieľov je podstatná riadiaca zložka tzv. biele goliere, čím je štádium vyššie, tým ich úloha a zodpovednosť rastie.  Počas vykonávania  krátkodobých cieľov sa živelne vytvára skupina potencionálnych vodcov.   Pokiaľ je politické vodcovstvo jednou z najpodstatnejších zložiek riadenia v počiatočných štádiách napĺňania cieľov, ostávajú ostatné zložky zatiaľ nevyužité, ktorých význam rastie  pri dlhodobejšej činnosti. Vzniká tzv. stredný manažment, ktorý je riadiacou  zložkou v jednotlivých bunkách.  Stredný manažment je jednou z najdôležitejších zložiek personálnej štruktúry hnutia.  Bez stredného manažmentu nemôže existovať dlhodobejšia činnosť jednotlivých buniek s perspektívou pre napĺňanie stredne dlhodobých a dlhodobých cieľov.  Zároveň vytvára most medzi bežnými aktivistami ako priamymi vykonávateľmi činnosti a vedenia národnej opozície. Zo stredného manažmentu sa časom  podľa odbornosti, miery efektivity a vlastnej cieľavedomej činnosti vytvorí skupina tzv. top manažmentu t.j. vedúcich osobností národnej opozície, ktoré vo finálnom štádiu budú hnutie viesť 

Stredný manažment bude personálnou základňou pre obsadenie miest vo verejnej moci po získaní moci.  Úlohou politických vodcov buniek národného odporu by mala byť snaha o získavanie ľudí, ktorí by mohli tvoriť skupinu tzv. stredného manažmentu. Ich činnosť by mala byť zameraná na vyhľadávanie takýchto ľudí v hnutí a v objasňovaní ich poslania a cieľov rámci boja národnej opozície. Úloha a činnosť stredného manažmentu musí byť oddelená od priamej vonkajšej politickej činnosti hnutia.  Základom je identifikácia tejto skupiny jej vytvorenie a ochrana a poskytnutie potrebnej súčinnosti pre jej činnosť.   Nevyhnutnou zložkou pri vytváraní takejto skupiny je  prirodzene rozčlenenie na činnosti rôzneho druhu a formy.  Úlohou politických vodcov je pomôcť týmto aktivistom v nájdení   najvhodnejšej forme a spôsobu, akým by sa mohli  zapojiť do činnosti slobodného odporu. Každý by mal robiť, to čo vie najlepšie , alebo to  na čo má predpoklady a podľa miery efektívnosti a účelnosti. Maximalizovať úsilie, minimalizovať straty a tak dosiahnuť výsledný efekt. Politický vodca bunky musí vedieť analyzovať schopnosti aktivistov a podľa toho rozdeľovať úlohy a smer činnosti jednotlivých aktivistov.  Politická vodca bunky je zodpovedný za získavanie  nových ľudí a za efektívne rozdeľovanie úloh aktivistom pre činnosť bunky.

Každý aktivista národnej opozície by sa mal sám seba spýtať, čo môže pre hnutie urobiť v akej forme a akým spôsobom, aby tak čo najlepšie využil svoje schopnosti a možnosti pre našu vec.  Prirodzeným delením úloh a činností vzniká štruktúra hnutia aj samotného národného odporu.  Mohli by sme ich rozdeliť do niekoľko zložiek.

1. Aktívna politická činnosť - prejavená politickým vedením hnutia, účasťou na demonštráciách, pochodoch  prípadne spomienkových akciách 
2. Aktívne opatrenia -  voči ľavici a iným nepriateľským skupinám
3. Ideologická a propagačná činnosť - zameraná do vnútra hnutia pre vzdelávanie aktivistov a vonkajšia ako súčasť P.R.  zameraná na propagáciu Idei slobodného odporu na verejnosti
4. Logistická podpora - zameraná na materiálnu podporu činnosti hnutia v rôznej forme, tak aby bola činnosť buniek zabezpečená materiálno-technickým zázemím
5. Podporná činnosť -  súbor činností, ktoré sú vykonávané podľa vzoru "Stille Hilfe" 

Stredný  manažment sa v súčasnosti prejavuje najmä v aktívnej politickej činnosti a ideologickej a vzdelávacej činnosti. Pre zabezpečenie  činnosti hnutia a napĺňanie stredne dlhodobých a dlhodobých cieľov je nevyhnutné budovať tú časť manažmentu, ktorá bude vykonávať aj ostatné zložky činnosti.   Tvoria skrytý potenciál a reálnu silu, ktorá môže národnú opozíciu dostať k moci.  Veľa potencionálnych aktivistov ukončí svoju aktivitu, lebo nenájde vhodný spôsob ako pracovať v hnutí. Dochádza k mylnej interpretácii úloh hnutia, ich činnosť býva zúžená tak maximálne na dve prvé zložky.  To je hlavne úlohou politických vodcov aby vedeli správne rozdeliť úlohy aktivistom podľa ich schopností a možností.

Pokiaľ prvé dve zložky činnosti hnutia prezentujú vonkajšiu a  viditeľnú činnosť, tretia zložka len čiastkovo, tak ostatné zložky sú skôr  skrytým a vnútorným pôsobiskom hnutia. Každý aktivista by sa mal sám seba spýtať, akú činnosť by mohol najlepšie vykonávať a tej sa venovať.  Prvá zložka je určená pre politických vodcov časti aktivistov vykonávajúcich činnosť propagačnú. Aktivisti, ktorí vykonávajú prevažne činnosť druhej zložky by sa mali  vyhýbať pozornosti médií a verejnosti. Ich úloha je práve v efektívnej činnosti aktívnych opatrení voči ľavici a to vyžaduje konšpiráciu a utajenie. Ideologická a propagačná činnosť vo svojej podstate je vonkajšou prezentáciou. Aby mohla byť činnosť dlhodobá a účelná, vyžaduje nerušený priebeh činnosti. Je tiež vhodné aby aktivisti vykonávajúci túto činnosť  vystupovali na verejnosti len do takej miery ako to zodpovedá ich  úlohám a  činnosti. Ak sa aktivista  zapojí do činnosti propagandy alebo logistickej podpory mal by zvážiť svoje konanie, ktoré sa priamo netýka výkonu jeho činnosti pre hnutie. Je nutné dávať okoliu najavo svoje názory? Ak áno, akou formou? Komu? Kde?  Ak aktivista pomáha tlačiť rôzne materiály napr. doma na vlastnom PC alebo niekde inde, je z bezpečnostných dôvodov vhodné ak práve táto činnosť ostane utajená. Ak sa dostane neuváženým prejavom do pozornosti represívnych zložiek a tí môžu následne vykonať domovú prehliadku, hnutiu to nepomôže, naopak to oslabí činnosť hnutia. Jeho úlohou a to veľmi dôležitou je sprostredkovať tlačenie propagačných materiálov a tomu musí podriadiť aj svoje osobné záujmy, neprejavovať sa na verejnosti, ak to nie je nevyhnutné, neupozorňovať zbytočne na seba. Sám by mal vedieť, či je skutočne dôležitejšie svojim oblečením alebo prejavom dať najavo svoj názor alebo pomôcť vytlačiť letáky a iné materiály.

Systém používa viacero prostriedkov na rušenie a elimináciu systematickej a dlhodobej činnosti aktivistov národnej opozície. Systém si vyberá svoje obete už zo školských lavíc. Školy sú  základňou pre ideové názory nastupujúcej generácie. Je preto pochopiteľné, že Systém má záujem aby sa študenti stali poslušnými a lojálnymi voči súčasnej moci a vznikajúcu národnú opozíciu sa snaží eliminovať už v zárodku. V škole začína indoktrinácia  multi-kulturalizmom a otvorenou ofenzívou voči vlasteneckému cíteniu. V škole začína represia voči študentom, ktorí prejavujú svoje národné cítenie. Tu nastáva prvý bod zlomu. Aj mladí stúpenci národného odporu by si mali položiť niekoľko otázok, keď nastane nejaký konflikt  počas ich štúdia,  je  vhodné teraz a takýmto spôsobom dávať najavo svoje názory a postoje? Čo sa tým dosiahne? Aké reálne úspechy?  Primárnou úlohou vlastenca by malo byť získanie vzdelania. Nie je podstatné ani dôležité pre stredne dlhodobé a dlhodobé ciele dávať najavo svoje názory, najmä keď sa nimi nič podstatné nedosiahne. Jeho úlohou má byť získavanie odbornosti a kvalifikácie, aby mohol podľa svojich schopností pracovať pre hnutie dlhodobo a efektívne.  Ak je čiastočný úspech rétorické víťazstvo v slohovej práci nad učiteľkou, tak dlhodobým negatívnym javom je stigmatizácia mladého študenta ako extrémistu a postupná šikanizácia počas zbytku jeho štúdia. Negatívnym dôsledkom môže byť práve znemožnenie  štúdia na strednej škole zvoleného typu a pre stredoškolákov a gymnazistov kvôli známkam, problém získania dostatočného počtu bodov pri príjmačkách na vysokú školu.  Systém  chce práve vyradiť potencionálnych vodcov odporu tým, že  im znemožní získať odborné a vysokoškolské vzdelanie. Každý by si mal vždy zvážiť, čo je skutočne dôležité pre hnutie,  prejavy sympatii k hnutiu alebo práca a činnosť vykonávaná pre hnutie aj na základe získania vzdelania a odbornosti? Systém sa účelovo snaží práve kriminalizáciou takýchto prejavov dosiahnuť, aby mladí aktivisti národnej opozície nezískali vhodné vzdelanie  a tak sa nemohli pripravovať na úlohy budúcich vodcov. Ak mladý nacionalista nezíska vzdelanie a odbornosť, ako môže dlhodobo pracovať pre hnutie? Nezíska vyššie kvalifikovanú prácu a možnosť nadpriemerného príjmu.  Znižuje tak svoj potenciál na materiálne zabezpečenie rodiny ako základnej bunky spoločnosti a  prirodzeného rozširovania Idei slobodného odporu či svojej práce pre hnutie. Systém  vytláča takéhoto jedinca na okraj spoločnosti bez šancí realizovať politické ciele. Ako prispeje v boji za našu vec? Lepením letákov? To nie je dlhodobý cieľ len jeden z prostriedkov a formy boja v súčasnosti.  Každá činnosť, ktorá smeruje k dlhodobej podpore činnosti národnej opozície podľa delenia  týchto zložiek by mala byť vykonávaná tak, aby sa koncentrovalo úsilie na jednu z činností a konšpiráciou sa zachovala pôsobnosť činnosti v tomto smere.

Pre krátkodobé a stredne dlhodobé ciele pri operačných plánoch podpornej činnosti, by mal slobodný nacionalista zvážiť, čo je  jeho úlohou a cieľom. Zvoliť si cieľ a prostriedky plnenia tohto cieľa.  Nič nie je dôležitejšie ako efektívne a úspešné plnenie cieľov podľa vhodne zvolených kritérií, vlastných schopností a možnosti.  Ak môže niekto zabezpečiť tlačenie propagačných letákov, nech tak robí ale utajene aby neupútal pozornosť a nezmaril svoje úsilie.  Ak niekto vie prekladať články alebo iné materiály nech tak robí, ale bez vonkajšej prezentácie, je lepšie ak  takí autori zostanú  anonymní a nedávajú o sebe vedieť, ich úloha je v šírení našich myšlienok pre ostatných kamarátov prostredníctvom vhodných prostriedkov ako je aj internet.  Ak niekto môže zabezpečiť iný spôsob pomoci nech koná tak, aby ju mohol poskytnúť opakovane bez upovedomenia represívnych zložiek štátu.  Je to účelnejšie a vhodnejšie ako napríklad jedna účasť na demonštrácii, kde ide zväčša o manifestáciu sily navonok a vyjadrenie príslušnosti k hnutiu do vnútra. Pre ciele hnutia je prospešnejší ten, kto pomáha bez toho, aby bol registrovaný represívnymi zložkami. Politickí vodcovia berú na seba to riziko, že sú viditeľní a tak na seba upriamujú najväčšiu pozornosť represívnych zložiek. To by malo tie ostatné zložky stredného manažmentu pri primeranej forme konšpirácie ochrániť pred prezradením a následnou represiou, čo je  ukončenie činnosti slobodného nacionalistu.

 Je nevyhnutné aby slobodný nacionalista, ktorý má perspektívu a možnosť  zvyšovať svoju odbornú kvalifikáciu, konal tak, aby získal túto odbornosť vo svojom smere, lebo tak bude väčším prínosom ako nevzdelaný a asociálny jedinec.  Čo je najväčšou nočnou morou Systému? Keď nebude vedieť hodiny ani dňa, ani miesta, ani nepriateľa, ktorý naň udrie a zničí ho.  Prečo Systému poskytovať obete, keď to nie je nevyhnutné? Ak Systém vie, kde má hľadať, stačí mu upriamiť pozornosť, počkať alebo provokáciami vyvolať chybný krok slobodných nacionalistov. Systém potrebuje šedú masu - stádo tupých ovci, ktoré ovláda a kontroluje.  Šedú masu podozrieva z princípu, ale pokiaľ niekto nevybočuje z rady, nevykonáva úmyselnú represiu. Systém vyhľadáva skupiny potencionálneho odporu a tie  preventívne kontroluje a tak efektívne likviduje odpor. Prečo sa nechať perzekvovať kvôli nášivkám? Sú snáď nášivky či nápisy skutočným cieľom  slobodného odporu? Áno, tie politické paragrafy sú tak nastavené, aby chytali do pasce a likvidovali stúpencov národnej opozície v počiatku, sú len zámienkou, tak prečo im sadnúť na lep?   Je snáď oblečenie, cd-čka alebo obdobné vonkajšie formálne atribúty príslušnosti k hnutiu cieľom alebo len vedľajším prostriedkom činnosti hnutia? Čo je cieľom slobodného odporu? To by mal mať každý aktivista na pamäti,  pred tým ako začne  konať nejakú činnosť, ktorá by mohla byť riziková? Je vždy demonštrácia vhodným prostriedkom boja? Fotenie, natáčanie na video represívnymi zložkami - spojené s legitimáciou vedú k identifikácii členov slobodného odporu a k následnému sledovaniu a možnosti narušenia či perzekvovania činnosti aktivistov v jednotlivých zložkách. Primárna by mala ostať konšpirácia tých, ktorí vykonávajú takú činnosť, pre ktorú utajenie je vhodné a prospešné pre hnutie. 

Pre dlhodobé ciele by mal stredný manažment budovať a a rozvíjať najmä poslednú zložku v štruktúre hnutia. Je to tá zložka, ktorá bude rozhodovať v konečnej fáze o úspechu smerovania hnutia. Pre dlhodobé a perspektívne budovanie hnutia je potrebné zabezpečiť sieť lojálnych aktivistov, ktorí budú navonok patriť k šedej tupej mase a pritom budú neoceniteľnou pomocou pre hnutie.  Ide o právnikov, ekonómov, obchodníkov, finančníkov, bankárov,  odborníkov  v jednotlivých sektoroch hospodárstva., farmárov , živnostníkov, ľudí pracujúcich v službách a pod.  Budúci právnik viac prispeje hnutiu ak poskytne právnu pomoc v prípade potreby ako nosením  nášiviek a pod. Obchodník viac prospeje hnutiu ak bude schopný ako majiteľ požičovne áut poskytnúť auto na určitú dobu , hotelier poskytnutím izby ako konšpiračného bytu, lekár ošetrením bez papierov, farmár občasným poskytnutím formy potravinovej pomoci napr. ovocím a zeleninou rodinám s malými deťmi, ktorých otcovia sú  P.O.W., bankár schopnosťou pomôcť získať úver, finančník získaním finančných prostriedkov, spravovaním a investovaním fondov pre činnosť hnutia a tak ďalej. Je to jedna z foriem ako sa môže aktivizovať  stredný manažment. Na túto činnosť potrebuje utajenie.  Ak bude pre Systém len súčasťou tupej masy a bude opatrný  jeho činnosť môže byť dlhodobá a účelná.   Našim cieľom by malo byť vybudovanie siete odborníkov a špecialistov vo všetkých sférach riadenia, tak aby sa mohli ujať príslušných funkcii a zabezpečiť riadenie moci. Otvorenou cestou to však nejde, je potrebná konšpirácia, dlhodobá utajená činnosť . Prospešnejšie bude ak  v utajení získame pre seba ľudí, ktorí budú dlhodobo a prirodzené profesne a odborne rásť. Takýmto spôsobom získame lojalistu, ktorý dosiahne  vysokoškolské vzdelanie. Bude odborne a profesne ďalej rásť, z ekonóma môže byť bankár, právnika sudca, bankára člen bankovej rady emisnej banky a zo sudcu ústavný sudca. Ich činnosť sa prejaví až po tých  20-30 až 40 rokov prípravy. Nemusia dokazovať svoju príslušnosť k hnutiu účasťou na demonštráciách, ich úloha a pôsobenie sú inde, ich čas príde, až to bude vhodné. Takto sa to dá aplikovať na všetky dôležité sféry života.  Dosiahneme tak stav, keď bude existovať stredná produktívna generácia, ktorá bude navonok  patriť k šedej mase, ale bude lojálna a vo vhodný čas bude pomáhať aktivistom vo svojej činnosti. Systém tak prestane byť schopný vážne narušiť a eliminovať činnosť národnej opozície, ktorej sila a schopnosť získať moc bude stále rásť. Infiltrácia Systému ako prostriedok a nakoniec presadenie našich cieľov až príde vhodný čas.  Tak musí postupovať elita, ktorá jedného dňa získa moc, aby mohla napĺňať svoje ciele. To je cesta a spôsob ako dlhodobo a úspešne pôsobiť. Pre aktivistov, ktorí by mohli spĺňať predpoklady patriť k manažmentu národnej opozície je dobré, si vždy dobre rozmyslieť ako najlepšie môže prispieť k víťazstvu našej Idei. Je to dlhá cesta, bez slávy a olivových vencov, cesta konšpirácie, trpezlivosti a čakania a čakania. Cesta budovania rastu vlastnej odbornosti a špecializácie a jej zapojenia do práce pre hnutie.  Skromnosť , úprimnosť , čestnosť, usilovnosť , cieľavedomosť, opatrnosť, utajenosť a pevnú vieru  vo víťazstvo by mal mať každý z nás v srdci a v mysli, keď sa vydávame na našu cestu.

Tieto riadky boli určené pre kamarátov, ktorí sa snažia nájsť svoju cestu ako pracovať pre hnutie, tak aby mohli rozmýšľať a slobodne a s vierou v srdci sa rozhodnúť na cestu po ktorej sa vydajú. 

                                                                                  
Osamelý pútnik

Úvod
Od počiatku kníhtlače použitie tlačených letákov, traktátov a pamfletov spôsobovalo historickú zmenu. Formovalo armády, bojovalo teologické bitky a zosadzovalo kráľov. Protestanská Reformácia a americká revolúcia vďačia za svoj úspech ohnivej rétorike odsudzujúcich rebelov ako Luther a Paine.
V roku 1999 my, bieli Árijci, žijeme v krajine, ktorá nám bola ukradnutá rasovými nepriateľmi, ktorí ohrozovali našu rasu a Európu nespočetne veľakrát. Nebieli votrelci explodujú v počtoch, niekedy imigráciou, niekedy vysokou pôrodnosťou a - čo je najzvrhlejšie - medzirasovou zradou bielych, ktorí samých seba špinia stykom s blatom.
V súcasnosti sa nachádzame v studenej vojne rasovej vojny, ktorá má potenciál pre najohnivejší a najzúfalejší boj, aký bol kedy vedený na zemeguli. Spojené štáty, stvorené v krvi a pote Árijcov, boli stvorené, aby pretrvali. Je úžasné, že americká Ústava z roku 1787 je ešte stále platná. Stále máme prinajmenšom vyšší stupeň slobody prejavu než hocaká iná krajina, a dosť zbraní na to - pokiaľ máme odvahu použiť ich - aby sme prevýšili našu vlastnú ZOG armádu stovky krát.
Máme naše práva a ekonomickú prosperitu, vďaka nášmu vykorisťovaniu každého iného národa, a preto sú udalosti skutočne pokojné. To je čas, kedy by sa mala rasovo-orientovaná literatúra používat vo velkých množstvách, rozširovat po kontinente a na každé miesto. Príručka bieleho aktivistu vás má oboznámiť s výhodami i nevýhodami distribúcie množstva rasovo-orientovanej literatúry "nenávisti".
Knižnice
Knižnice majú obmedzenú dôležitosť, ale sú ľahko dostupné a mali by byt využité. Niekto možno rád začne od tohto miesta, aj ked ja osobne nie. Problémom knižníc je to, že knihy sú pasé a môžu roky spočívat na policiach. Venujte sa im príliš naplno a knihovník prejde všetky knihy v oblasti, ktorej ste sa venovali. Plus knižníc je to, že ide zvyčajne o opustené miesta a preto môžete vsúvať literatúru do kníh celé hodiny bez vzbudenia nejakej pozornosti. Tu sú niektoré rady:

- Choďte do knižnice, ked nie je preplnená.
- Voľte typy kníh, ktoré by mohli zaujímať príslušníkov bielej rasy a ľudí správneho presvedčenia (sekcia, týkajúca sa Tretej Ríše by mala byt stále plná literatúry "nenávisti").
- Nemárnite literatúru na zriedka používané knihy, ktoré niekedy nie sú prezerané po desatročia alebo nikdy.
- Najlepší spôsob "obhospodarovania" knižníc je otvoriť knihu, na koniec vsunúť literatúru, zavrieť knihu a vrátiť ju spät na poličku.
- Môžete taktiež dávať literatúru jednoducho medzi knihy, takže ked sú vytiahnuté, literatúra je objavená alebo vypadne na podlahu.

Parkoviská
Parkoviská sú veľmi dôležité. Je legálne (v USA - pozn. prekl.) distribuovať literatúru na ktoromkoľvek verejnom parkovisku. Pozor sa musí dať na strážnikov a je povinnosťou - ked zistíte, že po vás idú - zmiznúť bez slova. Parkovacia služba a ochranka obchodov nemá žiadne právo vás zastaviť, prehliadať vás, dotýkať sa alebo vypočúvať vás. Ked sa vás opýtajú, čo robíte, ani slovom neodpovedajte. Dokonca na nich ani nepozerajte, len odkráčajte preč. Ich zámerom je spomaliť vás do príchodu polície. Ak nezmiznete pred príchodom polície, strávite možno hodiny na výsluchu a vystavíte sa ďalšiemu vyšetrovaniu. Od skutočnej polície môžet dostať pokutu, ale na súde by ste mali vyhrať (opät, platí pre USA - pozn. prekl.), a aj keby ste namiesto súdu pokutu zaplatili, pôjde len o malú čiastku. Kvôli tomu musíte urýchlene opustiť súkromné alebo polo-verejné priestranstvo v momente, keď si vás všimne ochranka alebo niekto, kto velmi pravdepodobne polišov zavolá. Pre distribúciu tlačených materiálov by ste nemali byť zatknutý.

- Choďte na opačnú stranu parkoviska ešte predtým, než začnete prácu, môžete si ho obzrieť a ked skončíte, vaše auto (ak ho máte - pozn. prekl.) bude na tej strane, kde skončíte.
- Na preplnených parkoviskách umiestňujte literatúru pod vetráky alebo spojlery zadnou stranou navrch, spomalíte tak vnímanie ľudí ohľadom toho, čo sa deje.
- Existuje mnoho spôsobov parkovania a desatkrát toľko možností, ako rozširovať literatúru. Použite vlastný úsudok.
- Ak konáte správne, žiaden majitel automobilu si nevšimne, čo robíte. Ak si všimne, váš zámer ako aktivistu je nekonfrontovať a neagitovať subjekt žiadnym spôsobom. Pokračujte v pohybe a odpovedajte len tak, aby ste rozptýlili prípadnú konfrontáciu. Nepracujte s nikým, kto sa nevie v takejto situácii ovládať.

Obytné štvrte
Obytné štvrte majú najvyššiu prioritu. To kvôli tomu, že literatúra v dome sa považuje za oveľa osobnejší spôsob než akýkoľvek iný. Vyžaduje si to vysoký stupeň rasistického odhodlania stráviť celé chladné, čierne noci pokrývať susedstvá literatúrou "nenávisti". Tento typ rozširovania literatúry by mal pre vás byt číslom jedna. Ak nie, robíte to zle.

- Osamelý vlk sa môže presúvať pešo alebo na bicykli. Problémom pri presune pešo je pomalší pohyb a psi. Ale rukám dáva väčšiu mobilitu pri umiestňovaní literatúry. Na bicykli je tažšie nájsť rýchlo skrýše pred políciou.
- Jedna osoba by mala ísť dolu ulicou a spracovať stranu, s ohľadom na počet áut zaparkovaných na ulici a na počet obydlí. Táto jedna osoba by na základe týchto kritérií mala meniť strany a prechádzať cez ulicu. Dvaja ľudia by mali spracovávať jeden každú stranu ulice.
- Literatúra môže byt umiestnená pod vetrákmi a v základe hádzaná na prahy a trávnik.
- Najlepšími miestami na umiestňovanie literatúry sú biele a židovské predmestia, obývané strednou a vyššou triedou. Tieto oblasti s určitostou vyústia vo väčšiu mediálnu odozvu a v reakcie komunity, než pri umiestňovaní v oblasti, kde žije nižšia biela trieda.
- No väčšiu podporu získate práve z oblastí nižšej triedy a takmer všetci, ktorí vám budú pomáhať, alebo rozširovať literatúru sami, budú pochádzať z tejto triedy.
- Jediná osoba môže strategicky umiestniť 1000 letákov za jednu noc, ak bude pracovať od 23.00 do 5.00. Môžete distribuovať množstvo materiálov, ak na každé auto či trávnik umiestnite 3-4 letáky.

Vysokoškolské internáty
Internáty majú obmedzenú dôležitost. Väcšina z nich je dobre strážená vrátnikmi, takže náhodne roztrúsené letáky sú obycajne pozbierané. V noci je každá vysoká škola a internát strážená. Veríme, že s výnimkou knižnice by internát nemal byt cielom umiestnovania literatúry, len zopár nálepiek.
- Nálepky môžu byt umiestnené v oblastiach, kde ich študenti uvidia, ako napr. okná a všade tam, kde chodí množstvo študentov. Väcšina z nich sú rýchlo sa pohybujúce typy, takže nebudú márnit cas, aby tieto nálepky zoškrabovali nechtami. Ale ich oci nálepky urcite uvidia, však?
- Internátne parkoviská sú OK, platia pre ne rovnaké pravidlá ako pre obycajné parkoviská, popísané v tejto knihe.

Školy
Základné a stredné školy -
Tieto školy obycajne nemajú žiadnu nocnú ochranu. Raz za cas môže niekto pracovat do noci alebo zavcas rána. Trik je v tom, aby tí, ktorí prichádzajú zavcas rána, neboli schopní pozbierat/vycistit vašu prácu pred príchodom študentov. Na to majú obycajne 1 a pol hodiny. Väcšina náhodne rozmiestnenej literatúry bude znicená pred príchodom študentov. Umiestnujte literatúru v kríkoch a na tažko dostupných miestach. Dávajte ich pod dvere a na okná jednotlivých tried. Takto každý ucitel dostane nejakú literatúru a niektorý ucitel - "aktivista" bude urcite chciet z toho urobit velkú vec, aj keby sa väcšina ostatných snažila udalost zakamuflovat.

Supermarkety
Najrýchlejším spôsobom, ako získat publicitu, je umiestnenie letákov do supermarketov. Supermarket je pekným miestom pre distribúciu rasovej literatúry. Ak je táto cinnost vykonávaná správne, ide možno o najocenovanejšiu odmenu pre distribútora. Zakladatelom distribúcie v supermarketov bol Eric Alan Carlson z Los Angeles, ktorý poumiestnoval mnoho tisícov letákov v okolí marketov. Nakoniec mestské zastupitelstvo presadilo zákaz tejto cinnosti.

Tipy
Najlepšie podmienky sú, ak supermarket :
- nie je preplnený
- nemá žiadne alebo len málo kamier
- skryté ulicky so súkromím

Spôsob
- Vezmite malý košík (nie vozík)
- Košík a letáky (1/16 strany) majte v lavej ruke, používajte pravú ruku

činnost
- Maximálne 10-15 minút na jeden obchod
- Dodržujte casový limit
- Rozdelte sa a správajte sa ako kupujúci, majúc v košíku aspon jeden velký, lahký tovar. Umiestnujte letáky do a za všetok tovar, nezostávajte však na jednom mieste.
- Umiestnujte pod 2-litrové flaše, takže osoba, ktorá vezme flašu tento leták objaví.
- Dobrý spôsob na blokovanie výhladu je otvorit sklenené dvere na chladiacom boxe a umiestnovanie letákov medzi mrazené potraviny. Sklo zahmlieva a poskytuje vám súkromie.

- Nejedzte jedlo
- Nekradnite
- nekupujte hocico

Pozn.: Negri sú predovšetkým citliví na propagandu "nenávisti" v nimi používaných potravinách.

Vyhýbanie sa ťažkostiach

Prvé pravidlo - Polícia je vojskom Systému, Židov, bohatej triedy zradcov a ochrancov rasového miešania. K tomuto pravidlu niet výnimky. Nikdy nespolupracujte s políciou a ak sa polícia niečo pýta, vašou odpoveďou musí vždy byť: "Nemám čo povedať". To isté platí pre každého predstaviteľa vlády.

- Keď ste pristavení mimo domu, jednoducho povedzta "Nemám čo povedať", otočte sa a odíďte
- Keď ste navštívení doma, povedzte "Nemám čo povedať" a zatvorte im dvere pred nosom (Ak zablokujú dvere telom alebo nohou, použite trochu sily na ich vytlačenie. To sa stalo raz mne a raz môjmu spoločníkovi od rovnakého policajta.
- Ak vás navštívia v práci, alebo tam, kde nemôžete odísť, uveďte "Nemám čo povedať" a nepozerajte sa na nich. Aj keď sa vás budú pýtať milión otázok, dávajte rovnakú odpoveď. Máte ústavné právo nehovoriť s políciou (no, na Slovensku je to trochu inak - pozn. prekl.!)
- Ak ste donútený objaviť sa na súde, využite toto právo a uveďte "Pridržiavam sa Piateho dodatku (právo nekriminalizovať sa)" Ak ste súdený, konzultujte svojho právnika.
- Nikdy nedáv